Minister spravodlivosti Daniel Lipšic (vľavo) zastupoval vládu, ktorá žiada Ústavný súd, aby sa vyjadril k antidiskriminačnému zákonu prijatého parlamentom. Zľava sudcovia Ján Auxt a Juraj Horváth. FOTO - ČTK
KOŠICE - Senát Ústavného súdu sa vo štvrtok zaoberal takzvaným antidiskriminačným zákonom, ale odročil pojednávanie na 4. mája. Minister spravodlivosti Daniel Lipšic v mene vlády namietal, že paragraf o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou je v rozpore s ústavou.
Tento paragraf umožňuje uplatniť voči tým, ktorí sú z rasového či entického pôvodu znevýhodnení, osobitné opatrenia, aby sa ich nevýhoda vyrovnala.
Lipšic tvrdí, že ústava takéto zvýhodnenie v prípade rasovej či etnickej odlišnosti doslova zakazuje rovnako ako zakazuje aj znevýhodnenie. Sporný paragraf je podľa neho "vágny a nejasný", čo umožňuje orgánom verejnej moci ľubovoľne rozhodovať.
Lipšic považuje akúkoľvek diskrimináciu za zlú a uplatnením paragrafu na ochranu jednej menšiny budú podľa neho postihnutí zasa tí, ktorí "patria k väčšine". Je proti tomu, aby sme posudzovali ľudí podľa ich etnickej či rasovej príslušnosti, a "každého jednotlivca by sme mali posudzovať podľa hodnoty jeho osobnosti".
Myslí si, že v praxi by mohol sporný paragraf umožniť zavedenie určitých kvót, ktoré zvýhodnia prílušníkov niektorých menšín napríklad pri prijímaní na školy, "čo je nespravodlivé".
Pozitívnu diskrimináciu prirovnal Lipšic k Hlave XXII. "Jej princíp spočíva v tom, že keď chceme zabrániť diskriminácii, je potrebné diskriminovať. A to mi pripadá ako argument z Hlavy XXII. Jeden známy sudca Najvyššieho súdu USA v tejto súvislosti povedal, že keď je v hre nespravodlivosť, zmena strán nie je fair play."
Sporný paragraf sa dostal do zákona až pri schvaľovaní v parlamente, lebo vo vládnom návrhu nebol. Presadila ho SMK a odvolávala sa na smernicu Rady Európy z roku 2000.
Lipšic si myslí, že ak by paragraf zo zákona vypadol, nič sa nestane, lebo smernica jeho prijatie iba odporúča a aj to len vtedy, ak nie je v rozpore s ústavou konkrétneho štátu. To je však podľa Lišpica práve náš prípad.
Na otázku, či by pozitívna diskriminácia nemala byť zakotvená v našej ústave, odpovedal: "Určite nie. Mali by sme sa zbaviť našej náchylnosti posudzovať ľudí podľa farby pleti."
S vládnym návrhom, aby Ústavný súd vyhlásil sporný paragraf za neústavný, sa podľa predsedu súdu Jána Mazáka stotožňuje Najvyšší súd aj Generálna prokuratúra.
Súd odročil pojednávanie, pretože Národná rada neposlala svojho zástupcu ani stanovisko. Súd počká do 4. mája a keď ani dovtedy nedostane vyjadrenie parlamentu k právnemu sporu, vynesie rozhodnutie.
Čo hovorí ústava a čo zákon
"Občania sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach."
"Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod, alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať, alebo znevýhodňovať." (Ústava)
"Na zabezpečenie rovnosti príležitostí v praxi a dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania možno prijať osobitné vyrovnávacie opatrenie na zabránenie znevýhodnenia súvisiaceho s rasovým pôvodom alebo etnickým pôvodom." (Antidiskriminačný zákon)
