1870 -- v Českom Těšíne zomrel básnik, publicista, jazykovedec, evanjelický kňaz a organizátor slovenského národného hnutia, príslušník štúrovskej generácie Michal Miloslav Hodža. Študoval v Prešove, Bratislave a vo Viedni. Zapájal sa do činnosti Spoločnosti česko-slovanskej, od r. 1834 bol členom spolku Vzájemnost. Od r. 1837 farár v Liptovskom Mikuláši, ktorý sa stal vďaka jeho národnobuditeľským aktivitám jedným z centier slovenského národného života. Pôvodne stúpenec Kollárovej idey slovanskej vzájomnosti a jazykovej jednoty Čechov a Slovákov, neskôr spolu s Ľ. Štúrom a J. M. Hurbanom kodifikátor spisovnej slovenčiny. V r. 1842 iniciátor Slovenského prestolného prosbopisu. Zakladateľ a v r. 1844-48 predseda vydavateľského spolku Tatrín, v revolučných rokoch 1848-49 jeden zo signatárov Žiadostí slovenského národa. Delegát na Slovanskom zjazde a spolu so Štúrom a Hurbanom organizátor slovenského povstania. Od r. 1849 sa venoval najmä cirkevným záležitostiam, v r. 1862 bol suspendovaný, v r. 1867 predčasne penzionovaný odišiel do exilu v Těšíne. Svojou tvorbou výrazne prispel k uvádzaniu novej slovenčiny do literatúry a praxe.
V spise: Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo dokazoval opodstatnenosť existencie samostatného spisovného jazyka Slovákov. Autor jazykovedných prác: Epigenes Slovenicus - Potomok slovenský, Větin o slovenčine. Básnickou tvorbou sa zaradil do mesianistického prúdu slovenského romantizmu: Matora, Slawomiersky, Vieroslavín. Písal agitačné a národnoobranné spisy: Hlas k národu slovenskému, Der Slowak a i. Narodil sa 22. septembra 1811 v Rakši.
1892 -- v Camdene, USA, zomrel americký básnik, prozaik, novinár Walt Whitman, jeden zo zakladateľov modernej americkej poézie. V r. 1855 vyšla prvýkrát jeho hlavná básnická zbierka Steblá trávy, v ktorej úvodnej básni Spev o mne vyjadril ideály demokratickej slobody jednotlivca a spoločnosti a presadil modernú poéziu vo voľnom verši. V ďalších vydaniach sa zbierka rozrastala, až zahrnula všetku jeho básnickou tvorbu. Ideálnu predstavu demokracie a úlohu literatúry v americkej spoločnosti vyjadril v súbore esejí: Vyhliadky demokracie. Narodil sa 31. mája 1819.
1908 -- v Boulder, Colorado, sa narodila americká prozaička Betty MacDonaldová. Autorka humorných románov pre dospelých a kníh pre deti, ktorá svojimi úprimnými a bezprostrednými príbehmi obohatila humoristický žáner: Vajce a ja, Čo život dal a vzal, Ktokoľvek môže robiť čokoľvek, Morová rana, Dusím sa vo vlastnej šťave, Pani Láry-fáry, Čary pani Láry-fáry a i. Zomrela 7. februára 1958 v Seattle.
1911 -- v meste Columbus, Mississippi, sa narodil americký spisovateľ, jeden z najväčších predstaviteľov americkej drámy 20. storočia Tennessee Williams, vl. m. Thomas Lanier Williams. Predstaviteľ moderného psychologického realizmu, ovplyvnený S. Freudom a C. G. Jungom. Témy pre svoje hry čerpal zo svojej mladosti, takmer všetci jeho hrdinovia, a najmä hrdinky, sú ľudia, ktorí čelia ťažkej životnej situácii a preto často unikajú k ilúziám, ktoré nemajú reálny podklad. Autor hier: Sklenený zverinec, Električka zvaná Túžba, Leto a dym, Tetovaná ruža, Mačka na horúcej plechovej streche, Zostup Orfea i poviedok a noviel s podobnou tematikou: Rímska jar pani Stoneovej. Zomrel 25. februára 1983 v New Yorku.
1949 -- narodil sa nemecký spisovateľ Patrick Süskind. V r. 1985 vyšiel jeho román Parfum Príbeh vraha, ktorý v r. 1986 New York Times vyhlásili za knihu roka. Po Remarquovom Na západe nič nové sa Parfum stal najúspešnejším nemeckým, ak nie európskym románom. Bol preložený do tridsiatich siedmich jazykov - aj do slovenčiny - a na celom svete sa ho predalo pätnásť miliónov výtlačkov. Len v knižných rebríčkoch týždenníka Der Spiegel figuroval Parfum celých deväť rokov na prvom mieste. Ďalej napísal knihy: Holub, Pán Sommer a Kontrabas, ktorú v inscenovali v bratislavskom Štúdiu L+S v hlavnej úlohe s Martinom Hubom.
1977 -- v Piešťanoch zomrel dramatik Ivan Stodola. Povolaním lekár, angažoval sa v oblasti sociálneho lekárstva, zakladateľ preventívneho zdravotníctva na Slovensku (o i. Masarykova liga proti tuberkulóze). Pracoval ako hlavný župný lekár, inšpektor a úradník ministerstva zdravotníctva. V r. 1951-53 bol protiprávne väznený. Autor spoločenských divadelných komédií: Náš pán minister, Čaj u pána senátora, Jožko Púčik a jeho kariéra, Cigánča, Keď jubilant plače a Mravce a svrčkovia, tragédie s dedinskou tematikou: Bačova žena a romantických historických hier: Kráľ Svätopluk, Marína Havranová, Básnik a smrť. Napísal tiež rozsiahle memoárové knihy: Bolo, ako bolo, Náš strýko Aurel, Smutné časy, smutný dom, V šľapajach Hippokrata. Narodil sa 10. marca 1888 v Liptovskom Mikuláši.
