zo stola úplne, no požadujú zásadné zmeny. Tie majú zabrániť "sociálnemu dumpingu", ktorého sa obávajú bohatšie krajiny, ak by u nich firmy z nových členských štátov mohli poskytovať lacnejšie služby.

Na výnimky z plánovanej liberalizácie všetkých sektorov, ktoré ultimatívne žiadali hlavne Francúzsko a Nemecko, nakoniec kývlo aj Slovensko. "Nemali by nás vyrušovať niektoré heslá," zdôraznil premiér Mikuláš Dzurinda, hoci priznal, že téme sociálneho dumpingu celkom nerozumie: "Mzdy v postkomunistických krajinách sú nižšie - tak aký dumping?"

Z kompromisu má vraj Dzurinda aj tak dobrý pocit: "Liberalizácia tohto trhu je nevyhnutná. Je to len otázka času. Situácia pre nové členské krajiny sa môže iba zlepšiť, nie zhoršiť." Rozhodnutie summitu podľa neho bolo "viac politické ako praktické".

Luxemburský premiér Jean-Claude Juncker, ktorého krajina v tomto polroku únii predsedá, označil za "legendu," že on i jeho kolegovia vyšli v ústrety hlavne odporu francúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraca a nemeckého kancelára Gerharda Schrödera. Chirac označil pôvodný návrh smernice za "neprijateľný," Schröder požadoval "zásadné zmeny".

Najväčším tŕňom v oku oboch "ťažkých váh" únie je navrhovaný princíp krajiny pôvodu. Vykladajú si ho tak, že poskytovanie služieb by sa neriadilo normami štátu, kde pôsobia, ale krajiny, kde sídlia: "Sociálny alebo mzdový dumping je neprípustný," vyhlásil Chirac.

K návrhu spornej smernice sa teraz vyjadril Európsky parlament a potom rada EÚ, teda členské štáty. Šéf Európskej komisie José Manuel Barroso zdôraznil ochotu zapracovať všetky pripomienky, predsa len dodal: "Ak by však text rozdrobili príliš, môže komisia návrh stiahnuť úplne. "To vraj nechcú ani odporcovia prílišnej liberalizácie.

"Keby sa malo začať od začiatku, bol by to proces na niekoľko rokov," vysvetlil český eurokomisár pre sociálne otázky Vladimír Špidla. Novou eurosmernicou o službách by sa naviac nerušila smernica o vysielaní pracovníkov. "To je generálna výnimka z princípu krajiny pôvodu."

Podobne návrh smernice o službách interpretuje i Špidlov nemecký kolega Günter Verheugen: "Ustanovenie, že sa v Nemecku musí pracovať za nemecké mzdy a podľa nemeckých podmienok, zostáva v platnosti. Liberalizácia sa i podľa neho beztak nebude týkať "verejných služieb" ako dopravy, zdravotníctva či vzdelávania.

Autor: David Zelinger, Brusel