Náš mladý autor opäť uspel v silnej konkurencii v kategórii pôvodný text divadelnej hry napísanej po slovensky alebo po česky.

"Neviem veľmi opísať svoje pocity, ale asi sa teším. Určite je to satisfakcia za snahu. Napísanie divadelnej hry trvá dlho a toto je dôkaz, že to, čo robím, niekam smeruje. Nerobím nezmysly," hovorí pre SME Olekšák. Pred tromi rokmi sa umiestnil na druhom mieste, teraz mu hra Smajlíci vyniesla prvenstvo spomedzi päťdesiatich ôsmich ďalších textov.

Radokove ceny sa každoročne udeľujú na základe výsledkov ankety českého časopisu Svet a divadlo. Ako tvrdí Olekšák, okrem diplomu a finančnej prémie víťazstvo autorovi prináša aj "dávku mediálneho rozruchu okolo jeho osoby". On sám peniaze použije na náklady spojené so životom doktoranda na Vysokej škole múzických umení.

Utorňajší slávnostný ceremoniál s vyhlasovaním výsledkov v štýle hasičského bálu v réžii Vladimíra Morávka nechcel komentovať: "Musím odpovedať aj na toto? Mne sa to nepáčilo, nudil som sa tam."

Mladý autor tvrdí, že zásadné zmeny v jeho tvorbe nenastanú. "Nebudem písať inak, pretože som dostal cenu. Smajlíkov som písal od augusta do novembra minulého roka, termín uzávierky som stihol iba tesne. Hra je o manipulácii a vytváraní hviezd z neznámych ľudí. Narážam na éru Superstar a Mojsejovcov, keď sa hrdina stáva hrdinom, ale nie je potrebný. Biznis ide ďalej aj bez neho, ak je neschopný dodržiavať podmienky," predstavil SME víťaznú hru jej autor.

Po tvorbe Romana Olekšáka už siahlo aj Slovenské národné divadlo. V repertoári Malej scény v Bratislave je jeho hra Ticho, ktorú uvádzajú spolu s jednoaktovkou Rozhovor s nepriateľom od Petra Pavlaca a Leopolda Laholu.

Ďalší ocenený Slovák v rovnakej kategórii, Dušan Vicen, si prvenstvo vychutnal pred dvomi rokmi, teraz skončil tretí. "Slovenský minister kultúry povedal, že súčasná dráma neexistuje. Prvé aj tretie miesto získali slovenskí súčasní dramatici. Chyba bude asi niekde inde," myslí si Vicen.

To, že nie všetky divadlá dávajú priestor súčasnej dráme, podľa neho ešte neznamená, že neexistuje.

"Siluet B moll je o dvoch ženách a dvoch mužoch, ktorí sa chcú od seba oslobodiť, ale nedokážu to. Majú túžby, ktoré nevedia uskutočniť, tak sa navzájom zožierajú. Hra má viac rovín, ale toto je asi hlavná výpoveď," vysvetľuje Vicen. Svoj text napísal minulý rok v jeseni, bez ambícií zapáčiť sa kritikom. "Vždy píšem to, čo cítim. Je to skôr literárna dráma, niečo ako román."

Vicen nečaká, že by jeho nové dielo naštudoval nejaký divadelný súbor, pretože ani o víťaznú hru spred dvoch rokov neprejavil nikto záujem. Diplom si odloží a z finančnej prémie zaplatí dane.

Na tohtoročných Radokových cenách sa českým divadlom roka už po druhýkrát stalo pražské Divadlo na zábradlí. Za najlepšiu vlaňajšiu hru v Čechách odborníci považujú "hokejovú" operu Nagano Martina Smolku a Jaroslava Dušeka, ktorú uvádza Národné divadlo v Prahe. Slovenskí diváci ju mohli vidieť minulý rok na festivale v Slovenskom národnom divadle.