e.
Za komunizmu pracoval v oddelení 11. brigády tak ako doterajší vedúci služobného úradu Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Pavol Ňuňuk. Brigáda mala na starosti kontrarozviednu činnosť v rámci pohraničnej stráže, proti vnútornému aj vonkajšiemu nepriateľovi, sledovala aj vojakov, či nechcú ujsť do zahraničia, či nemajú protisocialistické názory.
"V mojom vtedajšom služobnom zaradení som neriešil problematiku vnútorného nepriateľa," píše Haladík v stanovisku, ktoré poskytol SME. Na otázky odpovedať odmietol. "Po zrušení III. správy som v roku 1990 absolvoval previerku Občianskej a odbornej komisie, ktorá zaujala stanovisko, že môžem pôsobiť v zložkách Policajného zboru. Lustračné osvedčenie som dostal negatívne." Na akadémiu ho prijali po výberovom konaní v roku 1994.
Podľa ministra vnútra Vladimíra Palka zákon umožňuje, aby bol človek s takouto minulosťou prorektorom. Povedal však, že o Haladíkovej minulosti nevedel, preverí si, čo konkrétne robil, a potom zváži, či využije svoje možnosti, aby zasiahol. Minister rektora aj prorektorov akadémie ustanovuje do funkcie potom, keď ich odsúhlasí akademický senát.
Haladík nie je jediným bývalým príslušníkom ŠtB na policajnej akadémii. "Vidím to ako určitý problém, ale je to legálne," hovorí Palko. Upozorňuje, že sa stále pri hodnotení tohto problému z morálneho hľadiska zabúda na členov komunistickej strany, ktorá ŠtB riadila.
Minister vnútra povedal, že problém príslušníkov ŠtB v polícii už dnes nie je taký veľký ako pred pätnástimi rokmi, keď boli v polícii tisíce z nich. V polícii sú podľa neho dnes už len desiatky takých ľudí, a pracujú buď vo funkciách, kde nepotrebujú previerku NBÚ, alebo ju dostali, pretože neboli v ŠtB aktívni. To môžu byť napríklad sekretárky. Asi desať prípadov je podľa neho takých, kde sa ešte proces preverovania neskončil. (mož)
