Dedina Ábelová v okrese Lučenec za posledné roky výrazne zostarla a pomaly vymiera. Ešte v povojnových rokoch tu žilo viac ako 900 obyvateľov, dnes sa ich počet zúžil na dve stovky.

Na obci to začína byť vidieť. Mnohé domy chátrajú, niektoré sú už úplne opustené. Posledný školský polrok priniesol aj zatvorenie základnej školy s dvestoročnou tradíciou. Zostali by v nej poslední štyria žiaci.

Pavel Deák si pamätá lepšie časy Ábelovej: "Kedysi, keď sa v kraji povedalo Ábelová, to malo zvuk. Vlastnili sme 1600 hektárov pôdy. Významnejší bol z okolitých obcí hádam iba Divín, a ten mal hrad aj kaštieľ. My sme zase mali preslávenú bryndziareň. Dnes tu nie je robota - to je hlavný problém. Mladí sa vysťahovali. Dochádzať je drahé. My starší už chceme dožiť tu," hovorí 77-ročný muž.

Pamätá si na časy, keď mu v škôlke robila učiteľku spisovateľka Božena Slančíková-Timrava: "Bol som malý, ale mám to v pamäti ako dnes. Teta Boženka - tak sme ju ako deti volali, nabalila do košíka maslo, chlieb a ovocie a išlo sa na piknik. Hovorila nám básničky a vymýšľala krásne rozprávky. Dnes už pomaly na dieťa v dedine nenarazíte," ťažká si.

Starosta Ján Ivanič mal v hlave aj viaceré rozvojové programy, ale v podstate ich nebolo pre koho robiť.

"Z ľudí, čo tu ostali, tvoria prevažnú časť dôchodcovia. Medzi aktívnym obyvateľstvom je veľká nezamestnanosť. Ako-tak ju drží nad vodou poľnohospodárske družstvo. Ani prognózy nie sú ružové. V obci už úplne chýba stabilnejšia zostava obyvateľov, o ktorú by sa dalo oprieť," hovorí starosta.

Dedina je výnimočná aj tým, že chalupy sa tu predávajú výrazne pod cenu. "Dobrý dom aj za sto-, dvestotisíc. Už ich objavili chalupári. Sú milí, aspoň sa je s kým porozprávať," hovorí Pavel Deák. Niektoré pôvodné domy zachránili a prerobili. Vyhľadávajú ich predovšetkým pre zdravé životné prostredie a pokoj.

Deák hovorí, že tunajší kraj a pôda takmer nie sú ekologicky zaťažené. On sám celý život nepotreboval lekára.

KVETA FAJČÍKOVÁ

FOTO SME - JÁN KROŠLÁK