Rozpočtové pravidlá v Európskej únii budú mäkšie, ale ich podstata zostane zachovaná. Na tomto šalamúnskom vzorci sa v noci na včera dohodli ministri financií dvadsaťpäťky. Po mnohomesačných sporoch vyjednali reformu Paktu stability a rastu, ktorý je zásadným nástrojom na upevňovanie spoločnej meny euro. Jeho príliš striktné dodržiavanie podľa mnohých brzdí rast.

"Podarilo sa nám zhodnúť sa na pakte, ktorého princípy sa nemenia," oznámil po dvanásťhodinovom maratóne v Bruseli luxemburský premiér a minister financií Jean-Claude Juncker, ktorého krajina v tomto polroku únii predsedá. Schválenie reformy lídrami únie na dnešnom a zajtrajšom summite vraj bude formalitou.

Podľa Junckera nejde o "zmäkčenie" paktu. Dohodu si pochvaľujú i jeho kolegovia z Nemecka či Francúzska, ktorí najviac naliehali na zmeny. Holandský minister financií Gerrit Zalm hovorí o "novom začiatku pre pakt."

Dvadsaťpäťka potvrdila obe základné maastrichtské kritériá na dodržiavanie paktu: maximálne trojpercentný schodok ročného rozpočtu a celkové zadlženie nie vyššie než 60 percent HDP. Prvé pravidlo porušujú Nemecko a Francúzsko už tretí rok za sebou. Celkovo pakt nedodržiava desať štátov únie," vrátane Slovenska.

Reforma paktu sťažuje jeho vymáhanie. Nemecko a Francúzsko, ale i Poľsko či Maďarsko presadili rad výnimiek. Európska komisia, ktorá dohliada na dodržiavanie paktu, musí pred prípadným postihom zohľadniť celý rad faktorov. Šance na sankcie vrátane miliardových pokút sú tak podľa analytikov mizivé.

Berlínska vláda môže v rámci "zjednocovania Európy" odkázať ako na výdavky na znovuzjednotenie, tak na vysoké príspevky do úniového rozpočtu. Paríž zasa môže prekročenie deficitného limitu odôvodňovať nákladmi na výskum či rozvojovú pomoc "v záujme medzinárodnej solidarity." Varšava či Budapešť môžu vyšší rozpočtový schodok až päť rokov za sebou ospravedlniť dôchodkovými reformami.

"Napriek tomu vždy budeme blízko referenčnej hodnoty," prisľúbil spokojný nemecký minister financií Hans Eichel. Jeho kolegovia Thierry Breton z Francúzska a Antti Kalliomaki z Fínska dohodu nazvali "zázrakom." Kyslo sa na kompromis, naopak, tváril rakúsky minister financií Karl-Heinz Grasser, ktorý pred začiatkom rokovania Eichelove požiadavky označil za "zlý vtip."

Autor: David Zelinger