V nedeľu večer bolo zverejnené meno tohtoročného držiteľa prestížneho svetového ocenenia architektov Pritzkerovej ceny. Stotisíc dolárov, medailu a sochu anglického umelca Henryho Moora si v máji na slávnostnom udeľovaní prevezme Kalifornčan Thom Mayne. V takmer tridsaťročnej histórii súťaže po štrnástich rokoch získal cenu Američan.

Šesťdesiatjedenročný Thom Mayne preberá štafetu po jedinej ženskej držiteľke ceny, irackej architektke Zahy Hadid, ktorá si po ňu prišla do petrohradskej Ermitáže. Výber laureátky sa vtedy nezaobišiel bez špekulácií, či jej víťazstvo nesúviselo s aktuálnou politickou situáciou. Krátko predtým totiž americkí vojaci zadržali bývalého irackého prezidenta Saddáma Husajna.

Za zmienku stojí aj laureát z roku 2003, dánsky architekt Joern Utzon, autor slávnej Opery v Sydney. Porota nazvala túto stavbu jednou z najväčších architektonických ikon 20. storočia, ale pritom Utzon po roztržke s austrálskou vládou krajinu nenavštívil a operu na vlastné oči nevidel.

Tohtoročný víťaz Thom Mayne založil svoju architektonickú firmu Morphosis na prekonávaní hraníc medzi tradičnou formou a materiálmi. Je držiteľom mnohých ocenení za progresívnu architektúru, praktikom i pedagógom zároveň. Medzi jeho najznámejšie nové projekty patrí napríklad návrh olympijskej dediny pre New York 2012.

Forma súťaže kopíruje Nobelove ceny. Zakladateľmi ocenenia, ktoré je v architektúre považované za najprestížnejšie, sú majitelia siete hotelov Hyatt manželia Pritzkerovci.

Ich cena sa udeľuje každoročne žijúcej architektonickej osobnosti, pôsobiacej v akademických kruhoch, ktorá výrazne posúva hranice architektúry. Každý rok prijme medzinárodná porota okolo päťsto nominácií z celého sveta.

Pritzkerova cena sa vždy udeľuje v inej metropole, aby sa podporil jej medzinárodný charakter. Tento rok sa bude odovzdávať v hudobnom pavilóne v Chicagu z dielne držiteľa ocenenia v roku 1989 Franka O. Gheryho, u nás známeho najmä ako spolutvorcu pražského Tančícího domu. Slovensko malo k cene najbližšie v roku rozdelenia bývalého spoločného štátu, keď sa udeľovala v Prahe, medzi nominovanými však meno našich autorov doteraz nefigurovalo.

"Slovenský architekt nemá šancu dostať sa medzi nominovaných. Medzinárodná porota má prísne pravidlá, a oceňuje iba skutočné osobnosti," tvrdí architekt a pedagóg Imrich Vaško. "My sme niekde v závoze. Nemáme žiadnu šancu sa pripojiť, ani len navrhnúť ľudí, ktorí by mohli nominovať finalistov. V porovnaní so svetom sme ešte len v praveku."

Podľa Vaška však žiadna z postkomunistických krajín nemá šancu ovplyvniť svetové dianie. Na otázku, aké máme šance, aby sa aspoň ceremoniál odohrával na Slovensku, odpovedá rezolútne, že nulové. "Možno Ľubľana. Slovinsko je dnes v architektúre veľmi aktívne."