Sandrine Baillyová s víťaznou trofejou. FOTO - REUTERS
Tri zemiakové medaily z nedávneho svetového šampionátu v Hochfilzene už 25-ročnú francúzsku biatlonistku Sandrine Baillyovú určite škrú o čosi menej. Vo finále Svetového pohára v západosibírskom Chanty-Mansijsku si napravila chuť. V 55-tisícovom meste pri rieke Ob sa pred dvoma rokmi ex aequo s Nemkou Glagowovou tešila z prvého titulu majsterky sveta v stíhačke (dodnes jediného), teraz v rovnakom dejisku po prvý raz zdvihla nad hlavu veľký glóbus pre celkovú víťazku SP. Ako tretia Francúzka v poradí.
"Je to krásny pocit. Držať v rukách víťaznú trofej a počúvať francúzsku hymnu. Zapálilo to vo mne zvláštny oheň," vyznala sa Baillyová.
Na udržanie prvenstva v záverečnej disciplíne pred vypredaným hľadiskom (17-tisíc divákov) jej stačilo aj 13. miesto. Sandrine sa vraj už nevie dočkať zaslúženého oddychu. "Sezóna bola dlhá, ten mesiac voľna som už túžobne očakávala," prezradila denníku Figaro vlani tretia žena konečného poradia SP.
Neznáša chlad, robí biatlon
Dcéra roľníka Mauricea a ošetrovateľky Claire má lyžovanie v krvi. Biatlonu sa venuje aj jej sestra Annelise (21), brat Sylvain si zasa obľúbil čistý beh. Sandrine vďačí úspechom aj možnosti byť členkou armádneho lyžiarskeho tímu v Annecy, ktorý podporuje také esá, ako sú biatlonista Raphael Poirée, druhý z SP bežcov klasikov Vincent Vittoz či výborný slalomár Jean-Pierre Vidal. "Je pre mňa veľkou cťou byť v takej spoločnosti," tvrdí na svojej internetovej stránke Sandrine, milovníčka kníh s Harrym Potterom i populárnych disneyoviek. Je zvláštne, že si vybrala biatlon, keďže sa sama priznáva, že z duše okrem pavúkov neznáša najmä chlad. Len v Chanty-Mansijsku bolo po celý čas minimálne pätnásť stupňov pod nulou.
Za štyri roky stála 23-ráz medzi elitou, päťkrát v tejto sezóne. Od druhej Nemky Katie Wilhelmovej ju aj tak napokon delilo len 14 bodíkov. "Bola som blízko, ale nemôžem byť nespokojná. Veď mám za sebou najlepšiu sezónu kariéry. Pokašľala som si to počas majstrovstiev sveta. Kým Sandrine pravidelne bodovala, mne sa nedarilo," povzdychla si Nemka Wilhelmová a bojovne dodala. "Ďalšiu zimu už chcem byť víťazkou ja."
Naši čakali viac
Slovenský biatlon si predolympijskú sezónu predstavoval inak. V porovnaní s vlaňajškom získala Sanitrova družina o hrozitánskych 294 bodov menej (vlani 567, teraz 273). Pavol Huraj sa minulú sezónu s 304 bodmi zmestil do dvadsiatky najlepších (19. miesto), no namiesto posunu nahor prišiel veľký skok nadol. Dvadsaťsedemročný Popradčan v tomto ročníku získal chudobných 39 bodov a čo je ešte horšie, bol z trojice našich jediný, kto sa medzi najlepšiu tridsiatku dostal. Vlani bodoval Novák i Matiaško, hoci len symbolicky.
Ženy si pohoršili len nepatrne. Vlani si vyjazdili 247 bodov (najlepšia bola 32. Murínová so 158 bodmi), teraz 234 (najlepšia 32. Mihoková - 166 bodov). Znovu bodovala trojica, len Pavkovčekovú po návrate z materskej dovolenky vystriedala Halinárová. Z umiestenia v prvej desiatke sme sa však za celú sezónu tešili len jediný raz, keď Mihoková v decembrovej stíhačke v Holmenkollene dobehla ôsma. (rh)
