BRUSEL - Dvadsaťpäť členských štátov Európskej únie sa na summite 22. až 23. marca pokúsi zhodnúť na strategickom programe, ktorý by podnietil ekonomickú výkonnosť pri zachovaní sociálnych a ekologických priorít. Toto každoročné stretnutie sprevádza tento rok po prvý raz pocit jednoznačnej naliehavosti - zaostávanie za Spojenými štátmi a ďalšími hospodárskymi centrami sveta v mnohých ukazovateľoch je vnímané ako reálna hrozba, ktorá by mohla mať neskôr vplyv na životnú úroveň na kontinente.

Bilancia piatich rokov napĺňania tzv. lisabonskej stratégie schválenej na jar 2005 je zlá. Priemerný hospodársky rast EÚ sa odvtedy pohybuje pod jedným percentom, produktivita práce klesá, zamestnanosť sa zvyšuje len veľmi pomaly, investície do výskumu zďaleka nezodpovedajú záväzkom a jednotný vnútorný trh, hlavná ekonomická výhoda EÚ, funguje len čiastočne.

Nové členské štáty, ktoré vstúpili vlani v máji, priniesli síce akýsi vietor v podobe vyššej ekonomickej dynamiky, ale ich ekonomiky sú príliš slabé, aby výraznejšie ovplyvnili celok. Nehľadiac na to, že ich rozpočtové deficity a vysoká nezamestnanosť zhoršili bilanciu v týchto ukazovateľoch.

"Tvárou v tvár výzvam, na ktoré je potrebné odpovedať, že cena za oneskorené a neúplné reformy je vysoká. Svedčí o tom priepasť medzi rastovým potenciálom EÚ a ich ekonomickými partnermi. Je potrebné naliehavo jednať," píše sa v návrhu uznesenia, ktoré pripravilo predsedajúce Luxembursko.

V súlade s nedávnym návrhom Európskej komisie sa šéfovia štátov a vlád pokúsia "Lisabon" očistiť od nánosov roztrieštených cieľov a záväzkov a zamerať ho na dve hlavné méty, rast a zamestnanosť. Dohodnú sa na priezračnejšom systéme informovania a koordinácie a zaviažu sa, že po odchode z Bruselu na celú vec tentoraz nezabudnú, ale naozaj z nej urobia prioritu svojej vnútornej politiky. (čtk)