FOTO - TASR
BRATISLAVA - Hospodárenie slovenskej vlády sa v hlavných ukazovateľoch podobá priemernému hospodáreniu krajín Európskej únie. Vlaňajšia diera v rozpočte verejných financií dosiahla na Slovensku 3,3 percenta z celkového výkonu ekonomiky. Európsky priemer bol podľa čerstvých údajov európskeho štatistického úradu Eurostat 2,7 percenta. Lepší ako priemer je slovenský ukazovateľ zadlženia vlády. Na konci minulého roku bol 43,6 percenta hrubého domáceho produktu a v Európe 63,8 percenta.
Podľa Eurostatu, ktorý prvýkrát zverejnil hospodárenie európskej dvadsaťpäťky, vlani európske vlády mierne ozdravili svoje rozpočty, i keď zadlženosť krajín stúpla. Najväčším hriešnikom bolo tradične Grécko. S deficitom 6,1 percenta hrubého domáceho produktu dvojnásobne prekročilo hodnotu povolenú Paktom stability a rastu a s verejným dlhom, ktorý je o 10 percent väčší ako celoročná produkcia gréckej ekonomiky, vedie aj tabuľku zadlženosti. Navyše, Grécko spolu s Talianskom majú aj najväčší neporiadok v účtovníctve. "Eurostat nie je v stave potvrdiť grécke údaje. Je to spôsobené najmä rozpornými záznamami peňažných tokov medzi Gréckom a rozpočtom únie," vyhlásil štatistický úrad. Gréci skomplikovali úlohu štatistom aj tým, že nedávno zmenili výsledky hospodárenia za predchádzajúce roky a doteraz nevyčíslili výdavky na olympiádu. Talianom úrad vyčítal nejasnosti v daňových platbách. V prípade oboch krajín Eurostat upozornil, že ich vlaňajšie deficity môžu byť ešte vyššie, než vyzerajú dnes.
Nová Európa by mohla byť príkladom starej vo výške zadlženia. Viac ako 60 percent hrubého domáceho produktu, čo je hranica stanovená v maastrichtských kritériách určujúcich na vstup do eurozóny, dlhuje z nových členov iba Cyprus a Malta. Z pôvodnej európskej pätnástky je nad touto hranicou sedem štátov. Z piatich krajín s najnižšou zadlženosťou pochádzajú štyri z novej Európy. Slovensko svojou úrovňou zadlženosti je zhruba na úrovni Británie, Poľska, Dánska a Fínska.
Najdisciplinovanejšie vlani zostavovali štátne rozpočty vlády zo severnej časti Európy. Slovensko so svojím deficitom dopadlo lepšie ako napríklad Nemecko a Francúzsko, ale väčšina novej Európy dopadla v porovnaní lepšie. Podľa Eurostatu bolo vlani v Európe iba päť krajín, ktorých rozpočet mal vyššie príjmy ako výdavky.
(jj)
Vládny deficit
(v percentách k HDP)
(Maastrichtské kritérium: najviac - 3 %)
Eurozóna* -2,7
EÚ 25 -2,6
EÚ 15 -2,6
Grécko -6,1
Malta -5,2
Poľsko -4,8
Maďarsko -4,5
Cyprus -4,2
Nemecko -3,7
Francúzsko -3,7
Slovensko -3,3
Veľká Británia -3,2
Česko -3
Taliansko -3
Portugalsko -2,9
Litva -2,5
Holandsko -2,5
Slovinsko -1,9
Rakúsko -1,3
Luxembursko -1,1
Lotyšsko -0,8
Španielsko -0,3
Belgicko 0,1
Írsko 1,3
Švédsko 1,4
Estónsko 1,8
Fínsko 2,1
Dánsko 2,8
Vládny dlh
(v percentách k HDP)
(Maastrichtské kritérium: najviac 60 %)
Eurozóna 71,3
EÚ 25 63,8
EÚ 15 64,7
Grécko 110,5
Taliansko 108,8
Belgicko 95,6
Malta 75
Cyprus 71,9
Nemecko 66
Francúzsko 65,6
Rakúsko 65,2
Portugalsko 61,9
Maďarsko 57,6
Holandsko 55,7
Švédsko 51,2
Španielsko 48,9
Fínsko 45,1
Poľsko 43,6
Slovensko 43,6
Dánsko 42,7
Veľká Británia 41,6
Česko 37,4
Írsko 29,9
Slovinsko 29,4
Litva 19,7
Lotyšsko 14,4
Luxembursko 7,5
Estónsko 4,9
*Eurozóna - 12 krajín s menou euro Zdroj: Eurostat (ESA 95), 18. marec 2005
