Ako hodnotíte, že parlament nedokáže vybrať kandidátov na ústavných sudcov?
"Vytvára to situáciu, keď napríklad v prípade zákona o interrupciách by pre neúplné plénum mohlo dôjsť k významnému skresleniu výsledkov hlasovania. Ak by bolo hlasovanie 6 ku 5, tak by sme zamietli návrh z formálnych dôvodov a nikto by sa nedozvedel, aký je výklad článku ústavy. Aj v ďalších prípadoch môžeme byť zablokovaní tým, že sa plénum názorovo rozdelí. Tých 6 : 5 je stále možných, a to je ten problém. Keď nás je 13, každý sudca je povinný hlasovať a vždy dosiahneme výsledok. Ústava a zákon predpisuje sedem hlasov na to, aby sa dosiahlo meritórne rozhodnutie."
Boli medzi kandidátmi takí, pri ktorých existovali pochybnosti, či sú v ústavnom práve doma?
"Myslím si, že boli. To nie je kritika kandidátov, ani tých, ktorí ich navrhujú, ani tých, ktorí ich volia, ale to je kritika prístupu k výberu kandidátov. Vychádza z toho, že Ústavný súd má isté kompetencie a úlohu a tie môžu napĺňať iba ľudia, ktorí sú skutočne pripravení. Keď napríklad rušíte rozhodnutie Najvyššieho súdu, čo už nie je také zriedkavé, musíte vysvetliť Najvyššiemu súdu, ktorý pozostáva z najvyšších sudcov tohto štátu, že sa pomýlili. To nie je jednoduché."
Na Slovensku musia existovať ľudia, ktorí spĺňajú predpoklady na ústavných sudcov, prečo sa nehlásia tí?
"My sme ich niekoľko navrhli, ale neprešli. Ešte stále je predstava, že zloženie Ústavného súdu by malo ako tak odrážať politické spektrum. Lenže Ústavný súd by mal odrážať predovšetkým spôsobilosť zabezpečovať svoju ústavnú funkciu. Aj politici si musia uvedomiť, že je to pozícia, kde profesionalita je nevyhnutným predpokladom na jej výkon."
Navrhnete ešte nejakých kandidátov?
"My to už neurobíme. Tí, čo sme navrhli, neprešli a tí, čo by prichádzali do úvahy, odmietli. Aby som navrhoval niekoho, o kom nie som presvedčený, že by obstál, tak to neprichádza do úvahy." (rp)
Čo leží na súde
Už druhý rok čaká na ortieľ Ústavného súdu interrupčný zákon, ktorý už raz poslanci schválili, ale bývalý prezident Rudolf Schuster ho odmietol podpísať. Na opätovné schválenie zákona je potrebných 76 hlasov, ale poslanci sa k hlasovaniu stále nedostali. To isté platí o sudcoch. Zákon svojho času spôsobil vo vládnej koalícii vážny spor medzi ANO a KDH. Dôvodom bolo, že liberáli presadzovali, aby priamo zákon umožňoval interrupcie do 24. týždňa života. To odmietlo KDH, ktoré podalo návrh na Ústavný súd.
Už vo štvrtok Ústavný súd rozhodne o tom, či prijme návrh na konanie vo veci súladu vyhlášky o novej forme maturít z ústavou. Návrh podali opoziční poslanci, ktorí tvrdia, že študenti budú znevýhodnení, pretože sa pripravovali na inú formu maturity. Súd vo štvrtok môže rozhodnúť o pozastavení účinnosti novej vyhlášky, až kým definitívne nerozhodne. Ak by to nestihol do maturít, študenti by maturovali po starom. To isté platí aj v prípade, ak by súd vyhlášku označil za protiústavnú.
Vláda podala návrh na súd s otázkou, či môžu iniciovať hlasovanie o dôvere ministrom aj poslanci. Podľa vlády má takéto právo iba ona. Spor vznikol vlani v októbri, keď bola poslankyňa HZDS Tóthová nespokojná s odpoveďou ministra školstva Martina Fronca na otázku počas interpelácií. Parlament žiadala, aby prijal uznesenie o tom, že odpoveď bola neuspokojivá a chcela ho spojiť aj s hlasovaním o dôvere, čo umožňuje dovtedy nevyužité ustanovenie rokovacieho poriadku. (rp)
