Slovenský štát nevznikol postupne ako výsledok emancipačných či štátoprávnych snáh, ale ako vedľajší produkt Hitlerovej agresie, hovorí historik Ivan Kamenec. Osamostatnenie Slovenska bolo pre Hitlera cestou, ako napadnúť Čechy a Moravu. A existencia slovenského štátu bola úplne závislá od jeho plánov.
Na 13. marca 1939 si Hitler pozval do Berlína Jozefa Tisa. Oznámil mu, že Slovensko sa musí rýchlo rozhodnúť - buď sa osamostatní, alebo bude napadnuté. Čas na rozhodnutie bol do 12.00 h druhého dňa.
14. marca 1939 podal Tiso snemu správu o rokovaní. Nasledovala horúčkovitá rozprava, po ktorej sa poslanci postavili a zaspievali pieseň Hej Slováci. Tak vznikol, podľa historikov bez veľkého nadšenia, slovenský štát.
Slovenský štát ako satelit
Samostatný bol slovenský štát len formálne. Už 23. marca bola v Berlíne podpísaná "ochranná zmluva", na základe ktorej boli slovenská armáda, zahraničná politika a tajným dodatkom aj hospodárstvo plne podriadené Nemecku. Slovenská armáda sa zúčastnila na nemeckých vojnových ťaženiach proti Poľsku a ZSSR.
Režim bol autoritatívny s fašistickými prvkami, nedemokratický a diktátorský. Politický systém bol založený na vláde jednej strany HSĽS (okrem nej bola povolená len jedna nemecká a jedna maďarská strana). Tiso sa nechal titulovať vodca.
Všetky vnútropolitické problémy sa riešili za účasti Nemecka, posty vo vláde sa obsadzovali so súhlasom Berlína. Na všetkých ministerstvách a vysokých úradoch boli nemeckí poradcovia.
Totalitný systém pomáhali udržiavať nové inštitúcie: Úrad propagandy, Ústredná štátna bezpečnosť a Ústredný úrad práce. Opozičná tlač bola zakázaná, ostatná cenzurovaná.
Hospodárstvo
Slúžilo vojnovým potrebám a zaznamenalo rozvoj - bolo zapojené do "hospodárstva Veľkonemeckej ríše". Nová mena - koruna slovenská - bola v okolitých štátoch žiadanou menou.
Stúpla aj zamestnanosť. Mnohí získali miesta v administratíve po českých úradníkoch a židoch vylúčených z ekonomického života.
Od roku 1943 však začala stagnácia. Nemecko strácalo schopnosť za výrobky platiť a stávalo sa dlžníkom. Rástli problémy so zásobovaním. Rozmáhal sa čierny trh, korupcia.
Antisemitizmus
Antisemitizmus bol súčasťou ideológie HSĽS ešte pred vznikom samostatného štátu, po jeho vzniku tlačilo na riešenie "židovskej otázky" aj Nemecko.
Najprv prišiel zákaz vykonávať určité povolania a obmedzenie prístupu ku vzdelaniu. Nasledovala arizácia, čiže zhabanie majetku - sledovalo sa tým, nielen úsilie zlikvidovať ekonomickú základňu židovského obyvateľstva, ale aj získať ich majetok.
9. septembra 1941 vydala vláda židovský kódex - súbor protižidovských zákonov, ktoré boli vypracované na základe norimberských zákonov. Proti zákonodarstvu založenom na rasovej diskriminácii vystúpil aj Vatikán a vláde poslal rozhorčenú nótu.
Slovenská vláda prijala ponuku Nemecka na vyvezenie židov do pracovných táborov.
Za rasovo menejcenných boli považovaní aj Rómovia. Podobne sa ich týkali spoločenské obmedzenia, od roku 1941 boli pre nich stavané pracovné tábory a na viacerých miestach boli masovo popravovaní.
Rozpad Slovenského štátu sa začal v auguste 1944, keď vypuklo Slovenské národné povstanie a Slovensko sa prihlásilo k protihitlerovskej aliancii.
Slovenský štát v číslach (1939 - 1945)
* Uznalo ho 27 štátov, väčšina satelitov Nemecka. Veľká Británia a Francúzsko styky so Slovenskom pre jeho účasť na útoku na Poľsko prerušili, po vypovedaní vojny Sovietskemu zväzu sa k nim pridal aj ten. USA ho nikdy neuznali.
* HSĽS mala v roku 1938 okolo 50-tisíc členov, v roku 1943 to bolo už 300-tisíc.
* Od marca do októbra 1942 bolo do vyhladzovacích táborov v Poľsku vyvezených 57 628 obyvateľov Slovenska (z toho dve tretiny Židov), odišlo 57 transportov. Skoro všetci zahynuli.
* Za každého vyvezeného Žida zaplatila slovenská vláda Nemecku 500 ríšskych mariek ako "usídľovací poplatok".
* Ďalšie transporty 13-tisíc Židov pokračovali na jeseň v roku 1944, keď Slovensko okupovali Nemci.
* Asi 10-tisíc Židov sa zachránilo vďaka pomoci obyčajných ľudí, ale aj mnohých cirkevných či štátnych predstaviteľov.
* Na prácach v Nemecku sa počas vojny vystriedalo 140-tisíc slovenských robotníkov.
* Zarizovaných viac ako 2100 podnikov, zlikvidovaných bolo asi 10-tisíc židovských podnikov.
