Koniec hájenia: tri mesiace po teroristických útokoch americké kiná znovu zaplavili vojnové filmy. Argumentuje sa tým, že Američania predsa vedia rozlišovať medzi fikciou a realitou. O zmenu v atmosfére sa iste pričinilo aj úspešné vojenské ťaženie v Afganistane.

Filmy zo šuplíka

Ak to takto pôjde ďalej, Harry Potter aj Pán prsteňov majú smolu. Tento trend nemá nič spoločné s fantáziou a čarami, ale zato s vojnovými operáciami a prácou tajných služieb. Mnohé z vojnových a špionážnych drám, vyrobených v priebehu minulého roka, sa s niekoľkomesačným oneskorením práve dostávajú do kín. Doteraz ležali zahanbene v šuplíku.

Plejádu nových vojnových filmov začal Spy Game s Robertom Redfordom a Bradom Pittom režiséra Tonyho Scotta. Odohráva sa na Blízkom východe. Nasledovala vojnová dráma z Kosova Behind Enemy Lines s Genom Hackmanom a novou hviezdou Owenom Wilsonom. Po nej práve prišiel Ridley Scott s filmom Black Hawk Down o americkom zásahu v Somálsku začiatkom deväťdesiatych rokov.

Na február a marec sa už chystajú premiéry vietnamskej drámy We Were Soldiers s Melom Gibsonom a Hart‘s War s Bruceom Willisom z obdobia druhej svetovej vojny.

Sloboda má svoju cenu

Zdá sa, že obdobie šoku a zdržanlivosti po jedenástom septembri bolo nakoniec naozaj len epizódou, len prechodným „zlým počasím“, ako to predpovedal filmový veterán Robert Redford. Sám bol zapletený do vojnového zmätku, nielen v Spy Games, ale aj vo vlasteneckej vojenskej dráme Posledná pevnosť.

Pokiaľ ide o obavy z vojnovej propagandy, v týchto filmoch po nej pochopiteľne ešte nemôže byť ani stopy. Skôr naopak: vo väčšine ide o temné machinácie amerických tajných služieb (Spy Game) či pochybné zásahy v krízových oblastiach (Behind Enemy Lines, We Were Soldiers). Vojnovú skutočnosť líčia vyslovene krvavo a neušetrili divákov ani krutého umierania amerických vojakov. „Nie sme tu na to, aby verbovali do armády,“ hovorí Randall Wallace, režisér a autor scenára filmu We Were Soldiers. „Myslím si, že je dobré pripomínať teraz Američanom, že sloboda má svoju cenu.“

Autorovi scenára Statočného srdca vôbec nepripadá necitlivé nasadiť v amerických kinách takýto tvrdý tón. „Bezprostredne po útokoch bolo veľa ľudí vystrašených, ale to je preč,“ povedal pre americký časopis Entertainment Weekly. „Nemyslím si, že by sme v kinách mali držať smútok. Američania zostanú Američanmi.

Strach ustúpil

„Prvým veľkým filmom pomerne krátko po útokoch bol príbeh o sériovom vrahovi, ktorý sa navyše odohráva v New Yorku - Nepovedz ani slovo. Dobyl už vrcholky rebríčkov návštevnosti. Ľudia predsa dokážu rozlíšiť medzi filmovým napätím a faktmi.“

Marc Abraham, producent filmu Spy Games, zas hovorí, že nový trend tesne súvisí s tým, čo sa deje: „Pred dvomi mesiacmi priniesla al-Džazíra video s vyhrážkami bin Ládina a všetci sme boli vydesení, mali sme strach poslať deti ráno do školy a rozmýšľali o podzemných krytoch,“ povedal. „Ale ten človek sa dnes schováva v nejakej jaskyni a v Kábule si ľudia holia brady. Strach ustúpil a ľudia sú v Amerike odvážnejší a sebavedomejší.“

Špionážny thriller Spy Games testovali na relevantnej vzorke filmových divákov už koncom septembra. „Osemdesiat percent z nich sa vtedy vyslovilo za to, aby sa film čoskoro dostal do kín,“ tvrdí jeho úspešný producent.

Autor: EDWIN GRASSMEIER(Autor je redaktor agentúry DPA)