Minulý týždeň bol štadión v Kábule naplnený niekoľkotisícovým davom. Na ihrisko, o zelenej tráve nemôže byť ani reč, vybehli mužstvá Realu Madrid a Manchesteru United. Bez obáv, žiaden Zidane, Figo, Raúl či Beckham, Barthez alebo van Nistelrooy v Kábule nehrali a asi ani nebudú.
To si len domáce mužstvá šikovne vypožičali farby, logá i hlavných reklamných sponzorov dvoch špičkových svetových futbalových klubov. Sabawoon sa deväťdesiat minút zahral na Real, jeho súper Miwand aspoň vizuálne imitoval anglického majstra.
Zákaz tlieskania a povzbudzovania
Diváci nevychádzali z údivu - hráči nastúpili čerstvo oholení, v dresoch s krátkymi rukávmi a v trenírkach. Také „výhody“ v predchádzajúcom období neboli možné. Hráči museli pri teplotách aj nad 40 stupňov hrať v dlhých nohaviciach a s dlhými bradami. Diváci mali zakázané tlieskať a povzbudzovať. Každého účastníka zápasu bez prikrývky hlavy nemilosrdne potrestali bičovaním.
„To, čo sme teraz na štadióne videli, signalizuje, že sme skutočne slobodní,“ vysvetľoval po zápase 17-ročný Jafer Jeffery, jeden zo zvedavých divákov, ktorý si po páde Talibanu nenechal ujsť po dlhej dobe prvý „normálny“ futbalový duel v krajine.
V minulosti takzvaná náboženská polícia častokrát prerušila zápas a divákov i hráčov nútila k modleniu. Prestávky medzi polčasmi využívala na tresty a popravy. Na smrť odsúdení ľudia padali pod salvami kalašnikovov alebo ich obesili na brvná futbalových bránok. Na všeobecnú výstrahu a pred zrakmi zdesených spoluobčanov.
Na výstrahu odťali ruky zlodejom
Mladý, šestnásťročný Najib Esmatullah zažil nejeden taký zápas, pri ktorom neexistovala žiadna ochrana pred podobnými prekvapeniami. „Jedného dňa vošlo do objektu štadióna nákladné auto. Vystúpili z neho väzni, všetko zlodeji. Jednému po druhom odťali ruky. Za to, že nimi kradli. Keď revali od bolesti, nahádzali ich do pripravených sanitiek,“ spomína si s odporom na časy krutovlády Najib Esmatullah.
Veľa futbalových fanúšikov videlo počas sledovania svojho obľúbeného športu podobné útrapy na vlastné oči. Nezbavia sa ich do konca života. „Pravidlá hry“ Talibanu nemali zábrany ani pred zahraničnými hosťami či mládežou. Vlani v júli prepadla náboženská polícia pakistanských mládežníkov, ktorí uprednostnili krátke oblečenie. Za trest im vyholili hlavy.
Naposledy v akcii pred 17 rokmi
Cesta k normálnemu životu v Afganistane bude napriek veľkému pokroku v uplynulých týždňoch ešte veľmi dlhá a tŕnistá. „Medzinárodná futbalová spoločnosť na nás úplne zabudla,“ tvrdí Zalma Palyanda, podpredseda afganského futbalového zväzu a člen národného olympijského výboru krajiny.
Svetová futbalová asociácia (FIFA) vylúčila Afganistan zo svojich radov, ale Palyanda je presvedčený, že členstvo jeho krajiny medzi vyspelými futbalovými národmi bude po čase obnovené.
Spomína predovšetkým nedostatok peňazí. „Potrebujeme pomoc medzinárodného spoločenstva. Talentov máme dosť, môžeme sa s nimi zúčastniť aj na majstrovstvách sveta,“ zdôraznil Palyanda.
Na návrat musia športoví Afganci pri všetkom optimizme myslieť dvojnásobne. Hroby v krajine sú ešte hlboké. Aj v spomínanom futbalovom zápase Sabawoon - Miwand musela polícia dvakrát zasahovať.
Futbalový odstup od elity je enormný. Posledný oficiálny medzištátny zápas odohrala afganská reprezentácia pred sedemnástimi rokmi. Podľa štatistík v rokoch 1941 - 1984 zohrala 22 zápasov. Len raz sa jej podarilo vyhrať. V štyroch remizovala, ostatné prehrala. (mb)
