"Mierovú misiu na Cypre sme napríklad z pôvodných 280 ľudí, ktorí prichádzali na začiatku prakticky z celých ozbrojených síl, zredukovali na 210. Chceme, aby základ tých, ktorí sa nabudúce budú pripravovať do misie, bol už z organickej jednotky," hovorí náčelník generálneho štábu Ľubomír Bulík.

Dnes sa podľa neho darí vysielať ľudí z jedného útvaru do Kosova a podarilo sa to aj v prípade čaty do Iraku. "V Iraku sú profesionáli z Pluku špeciálneho určenia v Žiline a aj oni jednoznačne potvrdili, že ich vyslanie ako celku je najvhodnejšie riešenie. Poznajú sa už z domu, nie je potrebné ich zlaďovať, špeciálne pripravovať. V krízových situáciách dokážu komunikovať pohľadom," hovorí Bulík.

Vojenský analytik a bývalý náčelník štábu českej armády Karel Pezl hovorí, že Česi už vysielajú vojakov na rozkaz a je to lepšie. "Systém do budúcnosti vyžaduje, aby to bolo povinné. To, čo sa investuje do stmelenia jednotky, úrovne profesionalizácie, nemá cenu potom znížiť tým, že sa jednotka rozdrobí," hovorí.

V začiatkoch podľa neho do misií volali aj záložníkov. Niektorí vojaci si radšej znižovali hodnosť a funkčné ohodnotenie, len aby na misiu išli a zarobili si. "Bol to dobrovoľný výber, jednotky sa museli stmeľovať, dávať dohromady, napriek tomu bolo riziko, že sa o nich nevedelo všetko," hovorí Pezl.

(rf)