Najvážnejší problém vidí v klesajúcej pôrodnosti. Najmenej detí sa dnes rodí v nových členských krajinách vrátane Slovenska, ktoré ešte v 60. rokoch patrilo medzi štáty s najvyššou pôrodnosťou.

Na prirodzenú obnovu populácie by musela mať každá žena štatisticky aspoň 2,1 dieťaťa, na Slovensku je toto číslo dnes zhruba polovičné.

Slovenka Martina Brenčičová (29), ktorá momentálne žije v Bruseli a po dvojročnom synovi čaká svoje druhé dieťa, si myslí, že ženám na Slovensku bráni mať viac detí kariéra alebo málo peňazí. "Po finančnej stránke sa mi zdá oveľa jednoduchšie mať deti v zahraničí, tak ako to prežívam v Belgicku," povedala.

Experti predpokladajú, že podmienky v nových členských krajinách sa vďaka väčšiemu hospodárskemu rastu postupne priblížia stavu v západnej Európe, kde s najvyššou mierou pôrodnosti figurujú Írsko, Francúzsko či Dánsko.

Špidla tvrdí, že pôrodnosť sa dá zvýšiť aj štátnou podporou rodinám a pracujúcim matkám. "Najlepšia situácia je v krajinách, kde je najväčšmi rozvinutá rovnosť príležitostí medzi mužmi a ženami," povedal a príklad vidí v Škandinávii.

Brenčičová však tvrdí, že tlak v západnej Európe, aby sa ženy čím skôr vrátili do práce, nie je vždy ideálny. "Pre matky, ktoré chcú v prvom rade zaručiť čo najlepší vývoj svojho dieťaťa, je lepší slovenský model, kde môžu zostať na materskej dovolenke dlhšie ako v iných krajinách únie."

Klesajúci prírastok mladej generácie a prevaha staršieho obyvateľstva spôsobí podľa Európskej komisie v nasledujúcich rokoch rozsiahle spoločenské zmeny s vážnymi ekonomickými dosahmi.

Do roku 2030 sa očakáva, že ľudí v aktívnom veku bude takmer o 21 miliónov menej, penzistov nad 65 rokov bude o 40 miliónov viac a ľudí nad 80 rokov viac asi o 34 miliónov.

"Zmeny zasiahnu od automobilového priemyslu, kvôli dopytu po iných typoch áut, cez verejnú dopravu a zdravotníctvo až po samotné voličské základne," upozornil Špidla.

"Situácia je vážna a dlhodobým riešením nie je ani väčší prílev imigrantov, ako to naznačila Európska komisia," hovorí expert bruselského Centra pre štúdium európskej politiky Jorgen Mortensen.

Analytik vidí riešenie v radikálnych dôchodkových reformách. "Ľudia budú pravdepodobne musieť pracovať viac a dlhšie vrátane vyššieho počtu odpracovaných hodín počas roka."

Ochrana - dôchodkové sporenie

Hrubá miera pôrodnosti v krajinách terajšej EÚ
Počet živonarodených na 1000 obyvateľov tzv. stredného stavu (stavu obyvateľstva k 1. 7.).

Zdroj: Population statistics - Data 1960- 2003. Eurostat, 2004.

Starnutie populácie možno len zmierniť

Podiel starších ľudí na celkovom počte obyvateľstva v Európskej únii sa stále zvyšuje.

Kým v roku 1950 ľudia nad 65 rokov tvorili na území dnešnej Európskej únie 9,1 percenta obyvateľstva , v roku 2000 to bolo už 15,7 percenta.

Eurostat vlani predpovedal, že v roku 2025 budú 65-roční a starší ľudia tvoriť 22,7 percenta obyvateľstva a v roku 2050 až takmer tretinu obyvateľstva Európskej únie.

Významne to ovplyvňuje ekonomiku, lebo sa zvyšujú nároky na dôchodky, ktoré ekonomicky aktívna časť obyvateľstva nebude vládať utiahnuť.

Demografi sa zhodujú, že starnutie populácie sa v najbližších desaťročiach dá len zmierniť, nie zastaviť.

Viaceré štáty už oddialili vek odchodu do penzie, zvýšili odvody a ľuďom umožnili pripoistiť sa na dôchodok.

Niektorí odborníci považujú za najúčinnejšiu obranu pred zlyhaním systému povinné dôchodkové sporenie. (joč)

Autor: Lucia Kubošová (EU Observer)