Rusi podporovaní ľavicovými organizáciami síce od mesta povolenie na míting nedostali, napriek tomu sa však legionárom a mladým nacionalistom pokúsili zabrániť prejsť od Múzea okupácie k pamätníku Slobody. Niektorí boli oblečení ako väzni koncentračných táborov, mali pruhované šaty a žltú hviezdu.
Polícia sa snažila cestu asi pre 200 veteránov uvoľniť, ich akcia bola povolená. Nakoniec museli použiť silu a asi 30 aktivistov zadržali. Hrozí im pokuta.
Akcia bola dobrým obrázkom rusko-lotyšských vzťahov, ktoré sú v poslednom čase veľmi zlé. Problém rôzneho chápania historických udalostí vytvára medzi Rigou a Moskvou diplomatické napätie. Lotyšsko by chcelo, aby Rusko uznalo, že okupovalo pobaltské štáty. Moskva to odmieta a zdôrazňuje, že časť miestneho obyvateľstva anexii aktívne pomáhala.
Dve divízie lotyšských légií Waffen-SS vznikli vo februári 1943. 16. marca 1944 prvýkrát bojovali proti Červenej armáde. V tento deň sa konajú spomienkové pochody.
Lotyšsko tvrdí, že ide o spomienku, pri ktorej si veteráni uctievajú pamiatku svojich padlých priateľov. Niektorí lotyšskí politici považujú tieto jednotky za súčasť "národnooslobodzovacieho boja proti sovietskej okupácii", iní, triezvejší, tvrdia, že do légií ich verbovali násilne.
Spory o légie zrejme vyvrcholia v Moskve. Rusko pozvalo všetkých troch pobaltských prezidentov na oslavy konca druhej svetovej vojny. Litovský aj estónsky prezident odmietli, najväčšia odporkyňa moskovských osláv, lotyšská prezidentka Vaira Vikeová-Freibergová, nakoniec do Ruska pôjde. Chce tam však nahlas upozorňovať, že pre pobaltské krajiny nie je 9. máj dôvodom na oslavy. Je to skôr pripomienka národnej tragédie - okupácie komunistickým Sovietskym zväzom.
Autor: agentúra Epicentrum pre SME
