rstvá by však zašli ďalej.

Včera mal minister spravodlivosti Daniel Lipšic vládu informovať, či treba infozákon novelizovať pre "problémy v praxi". Ministerstvo podľa hovorcu Richarda Fidesa zastáva názor, že taká novelizácia nie je potrebná.

Vláda však o materiáli nerokovala, lebo minister životného prostredia László Miklós žiadal, aby ho rezorty mohli pripomienkovať.

Dana Gregorová z ministerstva životného prostredia povedala, že v rezorte "isteže sú také veci", ktoré uplatňovanie zákona komplikujú .

Hovorca ministerstva zdravotníctva Karol Farkašovský povedal, že ministerstvo asi bude mať pripomienky, lebo pri uplatňovaní infozákona sú nejasnosti, ktoré prináša "každodenná prax".

Ministerstvo vnútra podľa Natálie Hattalovej z jeho komunikačného odboru s uplatňovaním zákona problém nemá, ale aj ono sa konkrétne vyjadrí v pripomienkovacom konaní.

Problémom je podľa úradníkov napríklad to, že úrad nemôže odbiť osobu, ktorá ho žiadosťou o sprístupnenie informácie obťažuje. Inými slovami, že žiadateľ informáciu v skutočnosti nepotrebuje, požaduje ju len preto, aby úrad zaťažil prácou. Lipšic pre agentúru SITA povedal, že "sú také konkrétne osoby, ktoré zahlcujú ministerstvá stovkami žiadostí", no podľa neho to zákonom nemožno riešiť, lebo to by bolo v rozpore s ústavou.

Úradom zavaleným žiadosťami o informácie ministerstvo spravodlivosti radí, aby informácie, o ktoré je najväčší záujem, zverejnili napríklad na internete a žiadateľa iba odkázali na svoju internetovú stránku. Alebo aby vtedy, ak ich niekto žiada o niečo, čo úrad v požadovanej podobe nemá "k dispozícii" (rôzne štatistiky, analýzy a podobné materiály), nemrhali energiou. Infozákon totiž úradom nekáže, aby informácie, ktoré "v momente podania žiadosti neexistujú", vytvárali. JOZEF ČAVOJEC