Varšavská zmluva aj RVHP sľúbili, že Brežnevovi pomôžu. Alebo: NATO aj únia sľúbili, že Bushovi pomôžu. Aký je v tom rozdiel? V posolstve určite, v jazyku ani nie. Slovenský pracujúci ľud privítal Georgea Busha, avizoval posmešne český časopis Týden reportáž o návšteve amerického prezidenta na Slovensku.
Summit dvoch hlavných predstaviteľov svetových veľmocí, ktorý sa konal v Bratislave, znamenal okrem iného skúšku Slovenska. Obyvateľov, politikov, médií. Za aký čas od padnutia bývalého režimu sa dá zvyknúť si na slobodu myslenia, utvárania si a prejavu vlastného názoru?
Návštevu amerického prezidenta a jeho ruského kolegu v hlavnom meste Slovenska sprevádzalo množstvo protichodných názorov. Počnúc verejnosťou, cez politikov až po médiá, sa komentovanie nezvyčajnej návštevy pohybovalo v spektre medzi absolútnym nadšením až po totálnu skepsu odrážajúcu sa od minulosti a veľkého divadla pri návšteve súdruhov zo Sovietskeho zväzu.
Verejnosť - čo ju láka
Čitateľov denníkov ani divákov televízneho spravodajstva politické dianie vo svete veľmi nezaujíma. Ako ukázal nedávny prieskum, zahraničnopolitické informácie zaujímajú iba 1 percento čitateľov, o čosi lepšie sú na tom správy zo sveta - tie zaujímajú 13,3 % z 1500 opýtaných. Mať na zahraničnopolitické dianie názor podložený sledovaním faktov nie je teda našou silnou stránkou.
Aj na Hviezdoslavovo námestie v Bratislave sa ľudia prišli skôr pozrieť na prejav amerického prezidenta Georgea Busha, ako si ho vypočuť. Myslí si to aj historik Ivan Kamenec, ktorý dodáva, že ide o to, môcť si povedať, že som videl amerického prezidenta naživo. Bolo to vidieť aj na odpovediach ľudí, oslovených na námestí britským redaktorom BBC: "Čo si myslíte o Bushovi?" pýtal sa. Najčasejšou odpoveďou bol ospravedlňujúci úsmev.
Busha pozná celý svet a je to prvý americký prezident, ktorý na Slovensko prišiel. A tak ho ľudia zvedavo obkukovali, alebo - v prípade demonštrantov v opozícii - bezvýhradne odmietali. Atmosféru výborne vystihol starostlivý policajt, ktorý ľuďom strhával škaredé plagáty so slovami, ako by sme to vyzerali.
Politológ Grigorij Mesežnikov, prezident Inštitútu pre verejné otázky si myslí, že slovenskí politici, rovnako ako médiá a občania sa počas rusko-amerického summitu a návštev oboch prezidentov správali ako politici, médiá i občania v slobodnej krajine. "Americký prezident je lídrom spojeneckej krajiny, ktorá sponzorovala demokratizáciu v celej strednej Európe," hovorí. "Prvýkrát navštívil Slovensko, ktoré sa môže pochváliť zaujímavým, možno jedinečným príbehom. Občania, ktorí chceli vidieť Georgea Busha, reagovali ako normálni ľudia - zvedaví, vďační, sebavedomí, možno aj nadšení." Hovorí, že počas Bushovho prejavu bola na Hviezdoslavovom námestí spontánna a ľudsky príťažlivá atmosféra. "Nikto nikoho nenútil tam ísť, kto chcel prejaviť nesúhlas, mohol napríklad navštíviť truc-podnik komunistickej strany."
Verejnosť - kedysi a dnes
"Zásadný rozdiel v prejavoch verejnosti pri návšteve Busha a niekdajších návštevách vysokých sovietskych predstaviteľov je, že na Bushovu návštevu reagovali ľudia spontánne," hovorí aj historik Ivan Kamenec. Sovietom chodili mávať špaliere nahnaných ľudí, ktorí po hodinách čakania frflali, že okolo prefrčalo desať áut a ani nevideli, v ktorom vítaný politik sedel. "Ak by si vtedy niekto dovolil vytiahnuť protestný plagátik, asi by si to odsedel vo väzení."
Zároveň hovorí, že proti Bushovej politike možno mať výhrady. "Zdá sa, že v Iraku zlyhal. Komisia na to určená žiadne zbrane hromadného ničenia, ktorých predpokladaná prítomnosť bola hlavným dôvodom na vojenský útok, neobjavila. Myslím, že Spojené štáty zatiaľ túto nezrovnalosť uspokojivo nevysvetlili, čo niekde vedie k protiamerickým náladám a prejavom."
Verejnosť - čo je sloboda?
Pri Bushovom prejave sa však ukázalo aj to, ako sa ľudia ťažko zmierujú s tým, že obľúbené slovo sloboda znamená slobodu aj pre ostatných, a teda toleranciu. "Bolo to vidno najmä na správaní policajtov a príslušníkov SIS, ale aj časti verejnosti na námestí, ktorá nepodporila demonštrantov pred zásahmi polície či amerických ochrankárov," hovorí mediálny analytik a politológ Andrej Školkay.
Demonštrantom či protestujúcim pomohli až zahraniční novinári, ktorí sú naporušovanie ľudských práv citlivejší. "Nie som stúpencom absolútnej slobody prejavu, neexistuje taký civilizovaný štát, ktorý by povoľoval absolútnu slobodu prejavu, ale to, že nejakých zástupcov Greenpeace ani nepustili na Slovensko a tým, čo mali povolenú demonštráciu pri Novom moste, sa policajti vyhrážali násilím, alebo že dvoch Čechov vyhostili a na desať rokov im zakázali vstup za pálenie americkej vlajky, to sú podľa mňa až komunistické spôsoby. Skutočne," hovorí Školkay.
Historik Ivan Kamenec by rád videl viac politickej kultúrnosti - v prejavoch nadšenia, ale aj nesúhlasu s Bushovou politikou.
Médiá a exkluzivita
Pred cestou Busha do Európy dostali niektoré európske médiá možnosť urobiť s ním rozhovor. Trištvrtehodinka sa ušla aj denníku SME, o niečo kratší čas mala redaktorka Slovenského rozhlasu. Exkluzívny rozhovor, na ktorom je vzácny samotný fakt, že je. Niečo podobné poznajú aj novinári, ktorí na pozvanie vydavateľstva chodia robiť rozhovory so spevákmi v rámci ich promo-turné. Pri takých známych osobnostiach je zaujímavé každé gesto, aký nápoj pijú a čo pri tom robia.
S prítomnosťou Georgea Busha v Európe a hlavne na Slovensku si médiá poradili rôzne. Nedalo si nevšimnúť veľké protesty v Bruseli a nemeckom Mainzi, a novinové články sa pohybovali medzi iróniou - titulok S Európou na večné časy, a laškovným populizmom - povzdych gazdinky, ktorej neprekážala návšteva amerického prezidenta, ako skôr to, že manžel pre bezpečnostné opatrenia príde domov na večeru neskoro.
Médiá a nuda
Informovanie o priebehu pobytu amerického prezidenta v Bratislave bolo podrobné, ale mediálnemu analytikovi Andrejovi Školkayovi sa zdalo miestami trochu agentúrne, teda nudné. Okrem toho: "Okrem faktu, že išlo v podstate najmä o mediálnu prezentáciu našich politikov, ma najviac zarazilo, že sa médiá skoro nevenovali obmedzovaniu práva na slobodu prejavu. Denník SME ako jedno z mála médií venoval pozornosť aj tomu, čo sa dialo, keď si niekto dovolil prezentovať kritiku Busha a Putina. Denník SME o zastrašovaní a obmedzovaní slobody dosť rozsiahlo informoval, ale nedal to na prvú stranu, hoci obmedzovanie bolo odôvodnené čudnými argumentmi a demonštrantov zastrašovali policajti a agenti SIS." Následne mu k tomu chýbalo aj viac kritických reakcií.
Rozdiel medzi slobodou Ameriky a Slovenska vidieť aj na tom, že len pár dní po summite odovzdávali v Bushovej domovine filmové Oscary, kde sa to otvorenými narážkami na prezidenta - inak výhercu Zlatej maliny za najhorší herecký výkon - len tak hemžilo. Publikum sa smialo bez vejárov pred tvárou a na pódiu sa objavil aj Sean Penn, herec vystupujúci ostro protibushovsky.
Médiá - kedysi a dnes
Z reakcií čitateľov či divákov našich médií sa dá súdiť, že pamätníkom socializmu pripomínali emotívne silné vyjadrenia v niektorých médiách štýl písania za socializmu. Zásadný rozdiel je však v tom, že "vtedy sa písalo šablónovite a povinne, teraz to je pestrejšie a dobrovoľné. A nakoniec, je fakt, že išlo o dôležité a na Slovensku zriedkavo vídané politické osobnosti," hovorí Školkay.
Ako by podľa mediálneho analytika malo vyzerať objektívne informovanie o takejto akcii? "Spochybňovať alebo kriticky zhodnotiť zmysel celej akcie, význam rokovaní, uzavretých dohôd, uplatnených bezpečnostných opatrení, prístup polície, samoľúbosť našich politikov, väčší priestor dať racionálnym kritikom. Zhodnotiť výsledky a najnovšie zámery Busha a Putina v zahraničnej politike. Inými slovami - pozrieť sa na to triezvo a kriticky. Hoci nie vždy je to možné, aj novinár je len človek a podľahne atmosfére a veľkoleposti udalosti."
Politici
O potrebe pozerať sa na celú udalosť triezvo hovorí aj historik Ivan Kamenec. Spomína, že aj z nedávnej histórie poznáme viac príkladov propagandistických vyhlásení politikov, ktorí Slovensko, respektíve Československo pokladali za svoj satelit, a tak s ním aj zaobchádzali. "Nechcem porovnávať Bushove slová s vyjadreniami týchto politikov, ale nemožno ich ani preceňovať. Napokon, mnohí z Bushovho tímu sa museli pred cestou naučiť, kde Slovensko vlastne je a kto sú jeho najvyšší predstavitelia."
Pracovný tím Georgea Busha, ktorému do prejavu vložili tri slovenské slová (dobrý deň a ďakujem), predpokladal dávno odskúšanú reakciu. Už v roku 1939 pápež Pius XII. pozdravil slovenského veľvyslanca vo Vatikáne Karola Sidora pri audiencii po slovensky. "Sidor to považoval za veľké vyznamenanie," hovorí Kamenec.
Podľa politológa Gregorija Mesežnikova rusko-americký summit a návšteva oboch prezidentov sa odohrávala v slobodnej krajine. "Nie že to vôbec a v ničom nepripomínalo socialistickú éru - takéto prirovnanie sa mi zdá vrcholne nepatričné, ale naopak - celé podujatie, určenie jeho agendy, spôsob organizácie, mediálne pokrytie, občianske reakcie a podobne, to všetko iba znovu potvrdilo, že žijeme v slobodnej krajine, kde sa každý správa tak, ako to umožňuje slobodná demokratická spoločnosť."
Politický profit
O našich politikoch hovorí, že sa "profilovali" tak, aby im to prinášalo politický zisk. "Tí, ktorí roky ťahali Slovensko na Západ, využili summit okrem iného aj na vlastnú prezentáciu," hovorí a podľa neho je to vcelku pochopiteľné a v zásade v poriadku, ináč by to neboli politici. "Iní sa tvárili trochu kyslo, lebo keď boli pri moci, robili všetko pre to, aby takéto podujatia obchádzali Slovensko na stovky míľ. A podaktorí vôbec nevedeli, čo si s tým počať."
48 hodín slávy
Ako sa Slovensko popri tomto podujatí zviditeľnilo? Zábery Bratislavy boli všade. O zvyšok krajiny nemali zahraniční novinári záujem, a tí, čo to popri informovaní o summite stihli, si zašli za stráženú hranicu mesta na vlastnú päsť. O prírodných krásach informovať asi nebudú. Podľa názoru mediálneho analytika Andreja Školkaya sme sa zviditeľnili na 48 hodín. "Stálo to za tú takmer štvrť miliardu a možno viac?" pýta sa. Užitočnejšia by napríklad mohla byť ústretovosť voči stálym spravodajcom dvoch agentúr na Slovensku - Reuters a AP. "Tí hlavne a dlhodobo formujú obraz Slovenska v zahraničí, pričom ten obraz im pomáhame vytvárať my všetci."
