Tvrdí, že sa nepovažuje za hovorkyňu svojej generácie a len sa snaží porozumieť svetu. Nie sociologicky, ale cez literatúru. Ešte ako maturantka napísala originálny román z prostredia poľskej mládeže, nečakane sa však z neho predalo vyše stotisíc kusov a čoskoro bol preložený do jedenástich jazykov. Dva z nich sú aj čeština a slovenčina, a tak ho DOROTA MASLOWSKA minulý týždeň prišla predstaviť aj do Prahy. Popri množstve rozhovorov a autogramiáde si mladá autorka našla pár minút aj pre denník SME.

Svojich hrdinov nazývate dresári. Ako by ste ich opísali?

Dresár je jednoduchý človek nosiaci značkové športové oblečenie. Nemá vlastný mentálny svet, iba prijíma vzory správania, ktoré mu ponúkajú médiá.

Slangový jazyk a drsné konanie postáv pôsobí veľmi autenticky. Čo z toho, o čom píšete, ste prežili naozaj a čo je fikcia?

Žila som na sídlisku v malom meste, kde som bola s podobným typmi v kontakte, ale nepatrím k hrdinom, o ktorých píšem, iba som ich pozorovala. Neberiem drogy, vždy som sa dobre učila a čítala veľa kníh. Odkedy som sa presťahovala do Varšavy, stretávam sa úplne s inými ľuďmi.

Knihu ste začali písať mesiac pred maturitou a sú v nej rôzne narážky na poľskú históriu a iných spisovateľov. Potrebovali ste sa odreagovať pri učení?

Keď má človek voľný čas, nechce sa mu väčšinou písať. Keď má množstvo iných povinností, zrazu dostáva veľa nápadov. Maturita bola pre tú knihu hnacím motorom, ale určite nie najdôležitejším impulzom.

Román Sneh a krv bol preložený do jedenástich jazykov. Téma a prostredie je známe čitateľovi z krajín východnej Európy, čo na to tí ostatní?

Je to kniha o postkomunistickom Poľsku a je v nej veľa nepreložiteľných vecí, ale myslím, že jej obsah je univerzálny. Ohlasy sa v zásade nelíšia.

Poľsko-ruská vojna pod červeno-bielou zástavou je celkom pikantný názov. Aká bola reakcia na román v Rusku?

V nejakých novinách napísali, že moja kniha dokazuje, ako Poliaci stále nenávidia všetko ruské. Je pravda, že tam, kde som bývala, sa s obľubou hovorieva: Všetko, čo je zlé, je ruské a v Poľsku odjakživa existuje akési podvedomé pohŕdanie Rusmi. Oni však v románe vlastne nevystupujú, sú prítomní len ako vedľajší motív.

Nenazývate ich Rusi, ale Rusáci. V čom je ten rozdiel?

Rusáci sú šmelinári ponúkajúci Poliakom lacné nekvalitné cigarety a alkohol.

V rozhovore pre Gazetu Wyborczu ste vyhlásili, že ďalšiu knihu začnete písať, až keď okolo vás utíchne mediálny rozruch. Prečo?

Mohla by som si kariéru postaviť na veľkom mediálnom záujme. Viete, tie nálepky typu Nová kniha autorky bestselleru Sneh a krv a podobne. To som nechcela. Zmenila som číslo telefónu aj e-mailovú adresu, aby som mala pokoj. Začala som študovať kulturológiu a narodila sa mi dcérka. Mala som dosť času nerušene premýšľať o novej knihe.

Do debutu ste vložili postavu menom Maslofska, ktorá robí na polícii sekretárku, lebo nezmaturovala. Stretneme sa s ňou opäť? O čom bude nová kniha?

Bude iná - jazykovo aj formálne. Nie o dresároch, ale o médiách a falošných obrazoch, ktoré nám ponúkajú. Píšem ju na spôsob hip-hopovej skladby a objavím sa tam ako MC Doris.

Takže, predsa autobiografia?

Áno aj nie.