REPRODUKCIA - MALÁ ENCYKLOPEDIE LYŽOVÁNÍ
Slalom pochádza z nórskeho slova slalaam. V dialekte provincie Telemarken znamená lyžiarsku stopu (laam) vedenú po svahu (sla - svah). Slalaam sa objavuje v archívoch už v roku 1850.
Meno víťaza sa síce neobjavuje v záznamoch, ale bol to zlomový moment vo vývoji tejto disciplíny a zjazdového lyžovania vôbec. Pôvodne sa slalom jazdil tak, že sa obchádzali prírodné prekážky na svahu a hodnotil sa štýl jazdy. A až v tomto prípade sa išlo na čas.
Prvá slalomová trať na Muckenkogeli merala dva kilometre, výškový rozdiel bol 488 m a napichaných bolo 85 bránok, sklon svahu 35 - 45 stupňov.
Prvé preteky v slalome v Lilienfelde zorganizoval Matthias Zdarsky (25. 2. 1856 - 20. 6. 1940), ktorý sa stal priekopníkom a metodikom modernej zjazdovej a slalomovej alpskej techniky. V Lilienfielde stojí dodnes pamätník, na ktorý ďalší expert zjazdového lyžovania, Angličan Arnold Lunn napísal: "Zdarsky nebude nikdy zvrhnutý zo svojej pozície otca zjazdového lyžovania."
Začiatky boli v Nórsku
Prvé záznamy o využití lyží sú z 19. storočia v Nórsku. Veľkou propagáciou lyžovania bolo ich využitie Nansenovou výpravou pri ceste Grónskom v roku 1888. Prvým lyžiarskym spolkom bola Christiania Skiklub v roku 1877.
Samotné zjazdové lyžovanie vzniklo koncom 19. storočia rozšírením bežeckého lyžovania do horských oblastí strednej Európy, kde terény poskytovali Alpy a Karpaty. Na miernych svahoch sa najskôr uplatnila tzv. nórska škola, charakterizovaná vzpriameným postojom, úzkou stopou a používaním dvoch palíc.
Lyže sa ovládali pohybom nôh, preto zmeny smeru boli veľmi pomalé. Na prudkých svahoch sa táto metóda nemohla uplatniť.
Zdarského prínos
Historický prelom urobil práve Matthias Zdarsky. Pôvodom Moravan narodený v Kožichoviciach u Třebíča, študoval v Mníchove na umeleckej akadémii a v Zürichu na Politechnike, ale usadil sa na majeri Habernreith pri Lilienfielde a celý život sa venoval lyžovaniu.
V roku 1897 vydal v Hamburgu príručku Die alpine Lilienfielder Skilauftechnik (Alpská lilienfieldská lyžiarska technika) v 17 vydaniach, ktorá vyvolala búrku nevôle. Vďaka nemu sa zaviedli krátke slalomové oblúky. Zaviedol kratšie lyže a jednu dlhú palicu. Základom jeho školy bol oblúk v pluhu.
Bol priekopníkom aj vo viazaní, keď zaviedol upevnenie päty. Kým prišiel na ideálny model, za šesť rokov urobil 200 rôznych skúšok. Kovové viazanie umožňovalo pohyb päty smerom hore a zabraňovalo posunutiu chodidla do strán a jazdu v oblúkoch v krátkom polomere.
Neskoršie jeho školu zdokonalil Rakúšan G. Bilgeri (Bilgeriho škola), ktorý zaviedol používanie oboch palíc a zdokonalil oblúky s prívratom. Po ňom Hans Schneider (aarlberská škola) bol autorom prívratnej kristiánie a nacvičoval terénne skoky.
Nové lyžiarske školy
Zdokonaľovanie lyžiarskeho výstroja umožnilo vznik francúzskej školy (Emile Allais), charakterizovanej znožnou rotačnou kristiániou. Po 2. svetovej vojne dominovala rakúska škola (S. Kruckenhauser), ktorú charakterizovalo aktívne otáčanie lyží nohami a protinatočením trupu. A následne prevzala iniciatívu francúzska škola (G. Joubert), ktorá techniku zjazdového lyžovania doplnila o rýchlostný zjazdový postoj a zrýchľované oblúky.
O rozvoj športového zjazdového lyžovania sa prekvapujúco zaslúžili predovšetkým Angličania, ktorí zakladali lyžiarske zjazdové školy v Alpách. Angličan Arnold Lunn v roku 1903 usporiadal v rakúskom Mürrene prvé preteky s hodnotením štýlu.
Od roku 1931 sa konajú majstrovstvá sveta v zjazdovom lyžovaní, keď zo začiatku sa vyhodnocovala iba kombinácia, pozostávajúca zo slalomu a zjazdu. Zjazd na prvom šampionáte v Murrene vyhral W. Prager a slalom D. Zogg, obaja zo Švajčiarska, obe disciplíny žien patrili E. Mackinnonovej z Anglicka.
Zmeny priniesli rozvoj
Slalom odvtedy prešiel, ako všetky disciplíny, búrlivým vývojom nielen v stavbe tratí, ale aj vo výstroji, dĺžke lyží a palíc. Najzlomovejšie bolo od roku 1985 (MS Bormio) zavedenie kĺbových tyčí. Dovtedajšie drevené boli aj nebezpečné. Najfamóznejším slalomárom všetkých čias bol Švéd Ingemar Stenmark, ktorý vyhral 40 slalomov vo Svetovom pohári.
Zjazd ako pretekársku disciplínu uviedli po prvý raz v roku 1928 v St. Antone v Rakúsku A. Lunn a H. Schneider na pretekoch Kandahar.
Obrovský slalom po prvý raz predviedol v roku 1935 na Marmolade Rakúšan G. Langers. Mal neuveriteľnú dĺžku 5 km a výškový rozdiel 1250 m.
