Anglický románopisec William Golding, súčasník Grahama Greena, nazval svojho kolegu od pera "kronikárom sužovaného človeka 20. storočia". Graham Green vždy rád a veľa cestoval, a to ešte umocnilo jeho schopnosť podať presvedčivú výpoveď o človeku vo vyhrotených situáciách, o tom, kam smeruje ľudstvo, o osude osamoteného človeka v spoločnosti.
Greenov román Moc a sláva bol výsledkom jeho cesty do Latinskej Ameriky. Vyšiel v roku 1940. Odohráva sa na rôznych miestach v Mexiku a rozpráva o vtedajšom konflikte katolíckej cirkvi s proticirkevnou mocou. Mexickí kňazi sú hromadne prenasledovaní, bez možnosti vykonávať svoje kňazské povolanie, mnohí za svoju vieru položia životy. Utekajú z domu do domu, z dediny do dediny, skrývajú sa po domoch u obyčajných, zväčša biednych ľudí, ktorí sa boja jeden druhého, aj zrady vlastných príbuzných či susedov. Iných štátna moc zlikviduje tak, že ich prinúti vzdať sa viery a oženiť, alebo rovno vstúpiť do radov milície.
Nevdojak vám napadne, že takýto príbeh by sa v päťdesiatych rokoch mohol odohrať aj na Slovensku. Smutný príbeh. Otrasný. Proti sebe stoja kňaz, večne na úteku a vydaný napospas biede a ustavičnému nedostatku ("najčudnejšou vecou v tom súčasnom svete bolo, že zmizli hodiny - človek mohol putovať po celý rok a nezačuť ani raz, ako bijú. Zmizli zároveň s kostolmi a človek zostal sám so sivými pomalými úsvitmi a rýchle prichádzajúcimi nocami, ktoré jediné odmeriavali čas…"), a poručík milície, predstaviteľ štátnej moci ("keď si pomyslel na to, že sú ešte stále v štáte ľudia, veriaci v milujúceho a ľútostivého Boha, posadala ho zúrivosť… Aj on bol mystik, a čo zakúsil, bola prázdnota…").
Kňaz, ktorý sa možno dopustil omylov, možno aj pochyboval, spoznal ženu, ba zo strachu začal piť, ale nakoniec berie na plecia svoj kríž a zostáva neoblomný, a poručík, ktorý je po celý čas presvedčený o svojej pravde, ani jediný raz nezapochybuje, nakoniec dostáva strach a nie je si svojou pravdou celkom istý. Zlo a násilie napokon zvíťazia nad dobrom ("nie sú už žiadni kňazi a žiadni hrdinovia… Zapata, Villa, Madero a všetci ostatní boli mŕtvi a zabili ich ľudia"), ale iba v našom príbehu. Ba ani tu možno neznamená naozajstné víťazstvo.
Graham Geene sa narodil 2. októbra 1904 v Berkhamsteade, kde bol jeho otec riaditeľom strednej školy. Svoju tvorbu začal uverejňovať v časopisoch už na štúdiách v Oxforde. Po skončení školy si privyrábal ako domáci učiteľ a nejaký čas aj ako novinár. Potom sa živí iba svojou literárnou tvorbou, len počas vojny pracuje pre ministerstvo zahraničia. Vo svojich románoch Tichý Američan, Náš človek v Havane, Vyhasnutý prípad využíval aktuálne dobové udalosti, ale uplatňoval aj prvky modernej prózy a žurnalistiky - striedanie epizód, montáž udalostí, osvetľovanie postáv a dejov z viacerých uhlov pohľadu. V roku 1926 konvertoval na katolícke náboženstvo.
Išiel po stopách Dostojevského, Conrada alebo Hemingwaya.
A hoci všetci, čo ho poznali, ho považovali za uzavretého človeka, ktorý si úzkostlivo stráži svoje súkromie, v denníkoch, ktoré vyšli po jeho smrti pod názvom Môj vlastný svet, poodhalil o sebe mnohé neznáme fakty. Do jeho života napríklad okrem manželky vstúpilo päť žien, ktoré v ňom zohrali významnú úlohu. A so svojou manželkou Vivian Dayrell-Browningovou sa zoznámil tak, že napísal článok pre univerzitný časopis Oxford Outlook, v ktorom odhaľoval spojenie medzi sexom, náboženstvom a filmom. Dayrell Browningová, ktorá bola vychovaná v prísnom katolíckom prostredí, napísala rozhorčenú odpoveď. Neskôr sa obaja stretli a o svojich stanoviskách debatovali. O dva roky neskôr mali svadbu, spolu dve deti, ale štyridsať rokov žili oddelene, hoci sa nikdy nerozviedli.
Zaujímavé je aj porovnanie žien, ktoré vstúpili do Greenovho života, so ženami, ktoré vystupujú v jeho románoch. "Domom muža je svet a svetom ženy je dom," napísal v jednej zo svojich kníh.
Autor: Verona Šikulová
