Vývoj v Európskej únii dospel do situácie, keď sa čoraz menej využívajú štandardné pracovné úväzky, pracovné zmluvy a celoživotná pracovná kariéra. "Do popredia sa dostáva práca na čiastočný úväzok, práca doma (telework), dočasná práca a rôzne druhy variabilných pracovných režimov. Práve to môže, popri ďalších so-ciálnych a rodinných opatreniach, významne prispieť k súladu medzi pracovným a rodinným životom," upozorňuje Sylvia Porubänová zo Strediska pre štúdium práce a rodiny ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Štátne stredisko spolupracuje s konzorciom Urobme TO! na projekte Rodina a práca: Dilema alebo súlad, ktorý financuje Európsky sociálny fond. Konzorcium chce kampaňou prelomiť psychologické bariéry. Stereotypy aj zamestnancov vedú k tomu, že sa držia pevného pracovného času, hoci neraz v práci len zbytočne "presedia" hodiny, ktoré by mohli využiť lepšie. V Európe sa využíva množstvo variácií, ktoré dovoľujú vybrať si optimálnu podobu pracovného režimu: od práce na čiastočný úväzok, cez kratší pracovný čas, "zdieľanie" pracovného miesta, prácu na zavolanie, až po prácu doma - telework. Skrátenie pracovného úväzku je najjednoduchšou formou, no aj v tomto prípade je Slovensko v únii na chvoste - na čiastočný úväzok pracujú u nás len tri percentá žien a jedno percento mužov. "Zamestnávatelia uprednostňujú tradičný priebeh a organizáciu práce pred hodnotením pracovného výsledku. Akákoľvek zmena sa považuje za odchýlku od normy. Napríklad pri skrátenom úväzku zamestnancovi sa zníži ohodnotenie i možnosti postupu na vyššiu pozíciu. Výkon sa nepovažuje za plnohodnotný. Využívať flexibilné formy práce sa tak obávajú aj samotní zamestnanci," upozorňuje Porubänová. Ani Slovensko sa nevyhne zvýšenému nástupu práce doma - takzvanému teleworku. V Holandsku sa takto živí 27 percent zo všetkých pracovníkov, vo Fínsku 23, v Nemecku 16, pričom priemer únie dosahuje 13 percent. Na Slovenku túto možnosť nevyužívajú ani štyri percentá zo všetkých pracovníkov. Práve telework sa považuje za ideálny na zladenie rodinnej a pracovnej roly zamestnancov. Pracovný režim si stanovuje zamestnanec, zamestnávateľ iba určuje čas na vzájomný kontakt. V súčasnosti prácu na diaľku uprednostňujú najmä ľudia s intelektuálne náročnými povolaniami - napríklad novinári, dizajnéri, programátori, ale aj ľudia z neziskového sektora. "Masovejšiemu rozšíreniu teleworku však zatiaľ bránia obavy zamestnávateľov (riziko straty kontroly a osobného zainteresovania pracovníka), ale aj obavy samotných zamestnancov - zo sociálnej izolácie, demotivácie, straty pracovného rytmu i rizika, že pracovné a rodinné prostredie postupne splynú a stratí sa súkromie," pripomína Porubänová. Výhody a nevýhody tejto formy práce by preto podľa nej mali skúmať a monitorovať experti. Zdroj: www.HNonline.sk