Všetky tieto nevýhody sa stretli v prípade niektorých žiakov a absolventov špeciálnych základných škôl. Približne 3 percentá nezamestnaných na Slovensku tvoria práve takíto ľudia. Napríklad zo Špeciálnej základnej školy v Hanušovciach nad Topľou sa ide ďalej vzdelávať iba 1 percento absolventov. A aj tí po skončení obdobia povinnej školskej dochádzky často školu nechajú. Ich šance uplatniť sa na trhu práce sú takmer nulové.
"Videl som mladých ľudí, ktorých som zo školy poznal, ako sa bezcieľne motajú po uliciach," hovorí Ľuboš Sopoliga z Agentúry podporovaného zamestnávania (APZ) vo Vranove nad Topľou, ktorý kedysi na ŠPZ v Hanušovciach učil. "Väčšine z nich sa ešte nikdy nepodarilo získať prácu, aj preto, že nemajú žiadnu kvalifikáciu. Teraz vidia, že ich rozhodnutie ďalej neštudovať bolo chybné a chceli by to napraviť, ale prakticky nemajú možnosť doplniť si vzdelanie."
A tak APZ vo Vranove nad Topľou, ktorá má so zamestnávaním znevýhodnených uchádzačov niekoľkoročné skúsenosti, pripravila v spolupráci so špeciálnou školou v Hanušovciach projekt Nový začiatok - Nová šanca. Program sa zameral predovšetkým na rómsku mládež do 25 rokov. Je to akási škola druhej šance. Projekt je kombiná- ciou školení, poradenstva a pracovnej praxe. "V prvej časti, ktorá nedávno skončila, sme sa zamerali predovšetkým na sociálny výcvik a získanie základných zručností pre úspešné uchádzanie sa o zamestnanie," vysvetľuje Ľuboš Sopoliga. "Mnohí z nich nemajú o sebe a svojej situácii objektívne predstavy, aj tu im treba pomôcť. Súčasťou sociálneho výcviku sú preto aj modelové situácie, s ktorými sa počas hľadania zamestnania určite stretnú - učíme ich napísať životopis, vysvetľujme im ako vyzerá vstupný pohovor, aj ako sa zachovať, keď ich zamestnávateľ odmietne."
Pretože títo ľudia nikdy nepracovali, majú dosť skreslené predstavy aj o tom, ako to v práci vyzerá. V rámci výcviku ich preto upozorňujú aj na také zdanlivo samozrejmé veci - napríklad aká je dôležitá spoľahlivosť, alebo dochvíľnosť. "To sú veci prirodzené pre človeka so vzdelaním a praxou, ale oni žijú v dosť zlých podmienkach a aj takéto základné veci sa musia naučiť," hovorí Ľ. Sopoliga.
Súčasťou projektu je aj osvieženie vedomostí zo slovenčiny, matematiky a aj nácvik praktických zručností. Podľa Ľ. Sopoligu sa účastníci veľmi snažia - mnohí chodia aj na aktivačné práce a na kurzy chodia vlastne až "po práci". "Niektorí už prekonali aj krízu - chceli rezignovať," hovorí Sopoliga. "V jednu chvíľu som si myslel, že na druhý deň už nepríde nikto, ale prišlo ich o šesť viac."
