Peter Hochschorner posledných desať rokov sprevádza svojich synov aj športovým životom. Trénovať je kumšt a vlastné deti zvlášť. Viesť však dvojičky, to by mohlo koučovu úlohu uľahčovať.

"Zdalo by sa, že by to malo byť jednoduchšie, ale nie je to celkom tak," upozorňuje. "Peter a Pavol sú fyziologicky odlišní, preto musím voliť iný prístup k jednému a iný k druhému. Iné typy, iný tréning. Ako keby som mal dvoch rôznych zverencov."

Zadákovi Petrovi príroda nadelila objemovo viac - je o 12 centimetrov vyšší a o sedem kilogramov ťažší. Háčik Pavol je odmala dynamický, rýchlostný typ. Tréningový plán cez kopirák neprichádza do úvahy.

"V príprave mimo vody sa dávky špecifikujú. Chodia spolu na bežky, ale každý ide iným tempom. Podobne je to s posilňovaním. Oni to, chvalabohu, cítia a chápu."

Otec a tréner Hochschorner si však uvedomuje aj výhody: "Dvojičky sa viac navzájom cítia, vrodene sa kódujú. Spolu sa ťahajú. Čo dosiahne jeden, chce aj druhý, to je plus. Rivalita pomáha dvíhať výkonnosť."

Synovia začínali na vode v inom skupenstve - s hokejom v Slovane. "Obaja slušne korčuľovali, zvlášť Paľo, ale voziť ich na pol šiestu ráno na tréning, to nebolo reálne," krúti hlavou otec. "Napokon sa úplne dobrovoľne, bez nútenia rozhodli pre divokú vodu. Vodný slalomár musí byť kreatívny - fyzicky zdatný, ale rýchlosť ide viac do dynamiky. Príprava neubíja psychiku."

Na to, že by si bol každý z nich vybral iný šport, nechce ani pomyslieť. "To by som mohol byť trénerom len jednému z nich alebo dokonca žiadnemu," smeje sa.