Slovenský reprezentant v bežeckom lyžovaní MARTIN BAJČIČÁK (28) z ŠKP Štrbské Pleso je v druhej polovici tejto sezóny v životnej forme. Dvanásteho februára vyhral ako prvý Slovák preteky Svetového pohára v Reit im Winkl, potom na majstrovstvách sveta v Oberstdorfe siahal na medailu a presne po mesiaci od historického víťazstva vybojoval v maratóne na Holmenkollene svoje druhé najlepšie umiestenie v SP - 4. miesto.

Čo vo vás prevládalo v cieli sobotňajších pretekov na 50 km klasicky - radosť zo štvrtého miesta či smútok, že vás iba necelých 16 sekúnd delilo od stupňa víťazov?

"Celkom jednoznačne radosť z veľmi dobrého umiestenia, zdolal som viacero výborných bežcov: Södergrena, Estila, Fredrikssona, di Centu, Bauera i ďalších. Vo Svetovom pohári sa medaily neudeľujú, necítil som preto sklamanie ako na svetovom šampionáte v Oberstdorfe po štvrtom mieste v skiatlone - s maličkou stratou za tretím Nórom Estilom."

Na nedávnych majstrovstvách sveta ste v maratóne s hromadným štartom dobehli na 24. mieste, teraz ste vybiehali na trať v polminútových intervaloch. Vyhovujú vám viac "intervaly"?

"Nedá sa to jednoznačne povedať. V Oberstdorfe boli výnimočné podmienky, od polovice pretekov začalo husto snežiť, ochladilo sa, mal som zle namazané lyže. Žiadny pretekár nemal šancu, ak by na zasneženej stope chcel uniknúť. Tempo upadlo, takže sme sa počas pretekov začali rozprávať. Nakoniec sa rozhodovalo vo finiši - víťaz Estil mal čas 2:30 h. Na Holmenkollene to boli celkom iné preteky. Maratón s intervalovými štartmi je behom pravdy. Každý ide za seba, nedá sa príliš taktizovať. Víťaznému Veerpaluovi namerali v cieli 2:10 - dvadsaťminútový rozdiel oproti Oberstdorfu. Preteky v intervaloch sú istotne spravodlivejšie, hoci pre divákov možno menej zaujímavé."

Podľa medzičasov sa zdá, že ste začali v miernejšom tempe a postupne ste zrýchľovali.

"Nesúhlasím, sily som si rozvrhol rovnomerne. Začal som zostra, ale medzi vyše 60 pretekármi mnohí precenili svoje schopnosti, a tak som mal na druhom kilometri osemnásty čas, na piatom pätnásty a na desiatom už siedmy. Viacerí slabší súperi odpadli a keď som už bežal v prvej desiatke, mal som dobrý prehľad. Jediné, čo ma pomýlilo, bol Filbrich, ktorý štartoval o tri miesta za mnou a v druhej polovici pretekov sa výrazne zlepšil. Myslel som si, že s Nórom Hjelmesetom bojujem o tretie miesto a nakoniec sa pred nás dostal nemecký reprezentant."

Víťaz Veerpalu vyrazil na trať minútu po vás, v polovici pretekov vás dostihol. Aká bola spolupráca s estónskym olympijským víťazom?

"Vyše desať kilometrov sme ťahali jeden druhého. Ja som bol lepší v stúpaniach, Andrus potiahol na rovinke a v zjazde mal extrémne rýchle lyže. Asi na 35. kilometri pri jazde z kopca spadol, stratil asi dvadsať sekúnd. Tam som ho nechal a až do cieľa som bežal sám. Klobúk dolu pred ním, ak aj napriek pádu dokázal vyhrať s takmer polminútovým náskokom."

Ako išli lyže vám?

"Bol som spokojný. Tréner Ivan Hudáč so servismanom Štefanom Lichoňom odviedli na príprave sklznice dobrú prácu. Vybral som si pár lyží, na ktorom som odbehol klasický úsek v skiatlone na tohtoročných majstrovstvách sveta. Počasie bolo v Osle podobné ako v Oberstdorfe, slnečno a približne mínus päť stupňov."

Atmosféra na desaťkilometrovom okruhu pripomínala majstrovstvá sveta.

"Nóri milujú lyžovanie, preteky na Holmenkollene - na kopci nad hlavným mestom sú každoročne ich veľkým sviatkom. Celé rodiny stanujú cez víkend pri trati, opekajú si mäsko, popíjajú pivo, ba so svojimi dobrotami ponúkajú aj pretekárov."

Vy však máte svoje špeciálne nápoje s vitamínmi. Koľko tekutín ste doplnili počas maratónu?

"Na deviatich občerstvovacích úsekoch dovedna asi dva litre. Nevážil som sa, ale cítim, že schudol som približne dve kilá."

Na konto vám pribudla prémia 3500 švajčiarskych frankov (asi 85-tisíc korún). Viete, ako ich použijete?

"Na to teraz nemyslím. Keď zaplatím miestnu daň a čosi rozdelím do realizačného tímu, až tak veľa mi nezostane."

Zabehli ste dvoje preteky na 50 km v priebehu dvoch týždňov. Ako budete obnovovať sily? Chystali ste v sobotu oslavy?

"Žiadne oslavy, na večeri sme si dali v partii fľašu vína. Životosprávu som v rozbehnutej sezóne neporušil, ani keď som vyhral v Reit im Winkl. Čakajú ma ešte záverečné preteky vo Falune. Trochu sa rozšupneme potom, keď sa po pretekárskej zime vrátim domov do Zákamenného. V najbližších dňoch budem dlho spať, pôjdem na masáž."

V nedeľu ste sa autom presúvali do Švédska. Ako by ste chceli zúročiť túto formu v skiatlone?

"Prvý rýchlejší tréning si dám až v stredu a v sobotňajších pretekoch sa pokúsim zabodovať tak, aby som zaútočil na desiate miesto vo Svetovom pohári na dlhých tratiach. Z terajšieho dvanásteho miesta ma delí 27 bodov, a to nie je nemožné. V nedeľu nás potom čaká štafeta, ktorá by mala čo-to naznačiť o olympijských ambíciách v Turíne 2006."

V rozhovore pre SME pred pretekmi na Holmenkollene ste naznačili, že stredajšie vykradnutie auta slovenskej výpravy v Osle je dobrým znamením pred maratónom. Nakoniec sa to potvrdilo. Ste poverčivý?

"Nie som, ale ak to takto ďalej pôjde, tak ním budem (smiech). Zakaždým, keď sme s autom havarovali, či silný mráz nám roztrhol okno, alebo sme si našli odtrhnuté spätné zrkadlo, som dosiahol ja alebo reprezentačný kolega Ivan Bátory veľmi dobrý výsledok. Pravda, všetko je skryté v tvrdom tréningu. Tomu vždy budem veriť viac ako poverám."

ONDREJ GAJDOŠ