"Hello. How are you?"

"Great, how are you?"

"I am fine, thank you!"

A teraz príklad z učebnice slovenčiny (vydanej na Slovensku), ktorú používame na mojich slovakofilských hodinách:

"Dobrý deň, pani Biela, ako sa máte?"

"Zle, pani Čierna. Zasa tá chrbtica..."

"Mali by ste navštíviť lekára."

"Práve od neho idem."

Milujem našu mentalitu! Karpiscakovci idú na jar na tri mesiace na Slovensko a prídu ich navštíviť známi Barbara a Ed, ktorí u nás ešte neboli. Tak ich učím, ako sa obliekať, tváriť, správať, aby každý hneď neprišiel na to, že sú amíci. S oblečením sa to dá, ale tie ich veselé tváre... Stále ich napomínam: neusmievaj sa toľko; keď ideš po ulici, tvár sa, akoby ti všetci chceli ublížiť. Pred týždňom som konečne zaznamenal správny výraz v Edovej tvári - bolo neskoro večer a bol veľmi unavený. Hneď som mu naordinoval, aby si na Slovensku pestoval spánkový deficit, ale aj tak pochybujem, že bude vedieť splynúť s davom tak, ako si to želá.

V škole mám taký čisto americký predmet: Careers in Music. Základné heslo predmetu je - rob networking. Networking znamená, že zbieraš čo najväčšie množstvo známych, pretože každý človek, ktorého stretneš, je tvoj potenciálny zamestnávateľ alebo zamestnanec. A nie je dôležité, čo vieš, ale či to o tebe vedia. Takýto postoj k životu sa volá "job oriented". Ide to do takých extrémov, ako "nikdy nechoď na obed sám, ale vždy s niekým, kto môže byť pre teba užitočný".

Uff, bledá tvár mať silný žalúdok! To som povedal ako prvé, ale po prvotnom šoku som si uvedomil, že ak je niekto úspešný v networkingu, tak som to ja! Za necelé dva mesiace som nadviazal pozoruhodné množstvo kontaktov, hlavne vďaka Lee Karpiscakovej, ktorá robila vo sfére výtvarného umenia a s ktorou pravidelne navštevujem vernisáže, koncerty, otvárania nových budov a podobne. Takže väčšinu miestnych celebrít som už stihol obšťastniť svojím šarmantným úsmevom.

Jeden z najúspešnejších networkingov sa mi podaril na otváracom koncerte sezóny Tucson Symphony Orchestra. Na koncert ma pozvala pani zo starej arizonskej rodiny. Význam tohto spojenia som pochopil, až keď ma oboznámila so svojím rodokmeňom odvíjajúcim sa od španielskeho dôstojníka, ktorý prišiel v roku 1730 vyhladiť miestne obyvateľstvo. Po koncerte som sa vďaka nej dostal na recepciu. Hneď vo dverách som stretol šéfdirigenta, v rámci networkingu som sa predstavil a ostal som ako omráčený, keď mi povedal, že pred troma týždňami sa rozprával s naším prezidentom.

Networking sa dá robiť naozaj všade, napríklad aj v gay bare. Áno, už je to tu! Bol som v gay bare! Piatok večer, chcel som si niekde vybehnúť, tak som sa dohodol s dvoma chalanmi zo školy. Vedel som, že jeden je gay, ale aj tak ma dosť prekvapilo, keď zahlásil, že ideme do gay baru, pretože tam hrajú dobrý džez. Druhý chalan tam už čakal a bol mierne nervózny - zjavne jediný heterosexuál v okolí. Vysvitlo, že miesto mu odporučil riaditeľ našej školy, ktorého som už síce networkoval, ale nevedel som, že je tiež gay (mal som tušiť, veď tu sú takmer všetci.) Samozrejme, inak sa správa riaditeľ školy a inak chlapík, čo si vyšiel povyraziť so svojím partnerom, takže to bol veľmi úspešný networking.

Autor: MARTIN MAJKUT(Autor je dirigent, študuje v Arizone.)