FOTO - ARCHÍV TASR
V prvej časti sme konštatovali, že slovenská verejnosť sa stala zhovievavejšou voči netradičným prvkom partnerského a rodinného správania. Dnes je medzi nami iba malá časť ľudí, ktorí pokladajú za neospravedlniteľné, keď muž a žena žijú spolu "bez papiera"; keď nevydatá žena privedie na svet nemanželské dieťa; keď sa manželia rozhodnú pre rozvod. Väčšina z nás je proti sprísňovaniu interrupčnej legislatívy. V posledných rokoch sa začala detabuizovať aj homosexualita. Tieto a ďalšie skutočnosti pokladajú kresťanskí konzervatívci za dôkaz ohrozenia tradičných hodnôt. Spor o ne tvorí jadro tzv. civilizačných diskusií.
Radoví konzervatívci
V civilizačných diskusiách, ktoré zvádzajú kresťansko-konzervatívni politici a mienkotvorcovia so svojimi liberálnymi náprotivkami, nechýba plamenná rétorika a dôraz na nezmieriteľnú názorovú priepasť. Ako však na tento spor reaguje široká verejnosť?
Položme si najprv zdanlivo naivnú otázku, aká je súvislosť medzi postojmi ľudí k civilizačným témam a medzi ich konzervatívnou či liberálnou sebaidentifikáciou. Sociologické zistenia odhaľujú prekvapujúcu skutočnosť: respondenti, ktorí pociťujú blízkosť ku konzervatívcom (nazvime ich "radovými konzervatívcami"), sú síce kritickejší k správaniu odporujúcemu ideálu tradičnej rodiny, ale názorové rozdiely medzi nimi a medzi tzv. "radovými liberálmi" (t. j. respondentmi pociťujúcimi blízkosť k liberálom) nie sú také priepastné, ako by sa dalo očakávať (tabuľka 1).
Tabuľka 1
"Do akej miery sa podľa vás dá ospravedlniť nasledujúce správanie?" (nikdy a takmer nikdy: niekedy áno, niekedy nie: vždy a takmer vždy - v %)
Celá populácia Respondenti
pociťujúci blízkosť k
liberálom Respondenti pociťujúci
blízkosť ku
konzervatívcom
Spolužitie muža a ženy
aj bez zámeru zosobášiť sa 16 : 26 : 58 14 : 30 : 54 19 : 25 54
Keď má žena nemanželské dieťa 18 : 45 : 34 29 : 33 : 27 16 : 30 : 53
Rozvod 20 : 39 : 34 9 : 46 : 43 18 : 46 : 35
Keď človek žije v
homosexuálnom
partnerskom zväzku 7 : 28 : 64 8 : 20 : 70 35 : 35 : 25
Poznámka: Respondenti sa vyjadrovali k prijateľnosti jednotlivých druhov správania na 10-stupňovej škále. Kategóriu "nikdy a takmer nikdy" tvoria odpovede 1 - 3; kategóriu "niekedy áno, niekedy nie" odpovede 4 - 7; kategóriu "vždy a takmer vždy" odpovede 8 - 10. Doplnok do 100 % predstavujú odpovede "neviem".
Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, september 2003.
Podobne je to aj s názormi na interrupcie. "Radoví liberáli" nadštandardne často akceptujú všetky štyri dôvody na interrupciu, kým "radoví konzervatívci" ich zase častejšie neuznávajú. Názorové prechýlenie však nemá zásadný charakter. Jeden príklad za všetky: 93 % respondentov hlásiacich sa k liberalizmu a 84 % hlásiacich sa ku konzervativizmu schvaľuje zákonnú možnosť interrupcie za situácie, že tehotenstvo ohrozuje zdravie matky.
Tieto zistenia ukazujú, že "radoví liberáli" a "radoví konzervatívci" si boli v roku 2003 názorovo oveľa bližšie, akoby sa dalo odvodzovať z konfrontačnej rétoriky protagonistov oboch táborov. Kým profil "radových liberálov" do značnej miery zodpovedá tomu, čo sa zvykne označovať ako moderný či sociálny liberalizmus, prekvapujúci je názorový profil ľudí pociťujúcich blízkosť ku konzervatívcom. Väčšina z nich je zhovievavá voči správaniu, ktoré nie je celkom v súlade s konceptom tradičnej rodiny, a nepredstavuje tak vyhranenú názorovú alternatívu k mainstreamu ani k "radovým liberálom".
Liberáli a konzervatívci
Okruh ľudí, ktorí sa identifikujú s jednou alebo druhou politickou orientáciou, je na Slovensku pomerne úzky. Podľa výskumu IVO zo septembra 2004 bolo v populácii iba 21 % respondentov pociťujúcich blízkosť k liberálom a 16 % respondentov pociťujúcich blízkosť ku konzervatívcom. (Pre zaujímavosť dodajme, že blízkosť k sociálnym demokratom pociťovalo až 45 % respondentov.)
Spomedzi prívržencov vládnej koalície v septembri 2004 pociťovalo blízkosť k liberálom iba 28 % a ku konzervatívcom iba 23 %. Medzi prívržencami parlamentnej opozície bola identifikácia s liberálmi i konzervatívcami ešte slabšia: 19 %, resp. 13 %.
Detailnejší pohľad cez "stranícke okuliare" ukazuje, že medzi prívržencami všetkých parlamentných strán s výnimkou KDH je liberálna orientácia silnejšia ako konzervatívna. Najliberálnejší a najmenej konzervatívni sa v septembri 2004 cítili byť priaznivci SDKÚ (v septembri 2004 sa 35 % identifikovalo s liberálmi a 24 % s konzervatívcami), za ktorými nasledovali priaznivci ANO. Naopak, najkonzervatívnejšie a najmenej liberálne sa vymedzovali prívrženci KDH: v septembri 2004 však iba 31 % z nich pociťovalo blízkosť ku konzervativizmu a 16 % k liberalizmu.
Treba tiež zdôrazniť, že vo vedomí verejnosti sa liberalizmus nespája jednoznačne s ľavicovou a konzervativizmus s pravicovou orientáciou. Verejná mienka ostáva teda značne imúnna voči konzervatívnej argumentácii prisudzujúcej liberálom etiketu ľavičiarstva. Spomedzi respondentov, ktorým je blízky liberalizmus, pociťuje blízkosť k ľavici 49 % a k pravici 39 %. Ľudia hlásiaci sa ku konzervativizmu sa od nich principiálne neodlišujú: pociťujú o čosi väčšiu náklonnosť k pravičiarom (47 %) a o čosi menšiu k ľavičiarom (44 %).
Vzniká tu zaujímavý paradox. Na jednej strane široká verejnosť registruje civilizačné témy a morálne dilemy, ktoré s nimi súvisia. Na druhej strane ich však nevníma v ideologických, konkrétne v konzervatívnych či liberálnych kategóriách.
Následky na orientáciu občanov
Aké následky má vlastne dnešný spor medzi protagonistami liberálneho a konzervatívneho prúdu na politickú orientáciu občanov? Niekto by azda očakával, že jeho zintenzívnenie a výdatnejšia medializácia prebudí záujem verejnosti a posilní identifikáciu s jedným či druhým prúdom. V nedávnej minulosti sa však odohral skôr opak. Z porovnania dvoch výskumov IVO vyplýva, že liberalizmus zaznamenal pokles prívržencov (z 33 % v septembri 2003 na 21 % v septembri 2004) a nárast odporcov (z 34 % na 46 %). Konzervativizmus si počet prívržencov zachoval (16 %, resp. 17 %), zaznamenal však nárast odporcov (zo 49 % na 56 %).
Bez ambície rozmotať celé klbko príčin nízkej identifikácie ľudí na Slovensku s liberalizmom a konzervativizmom spomeniem dve pravdepodobné vysvetlenia. Po prvé, prejavuje sa tu kritický odstup značnej časti občanov od politických protagonistov liberálno-konzervatívneho sporu, ako aj od okolností a spôsobu vedenia tohto sporu. Ako príklad stačí uviesť politický zápas o interrupčný zákon v roku 2003. Mocensko-pragmatické aspekty a argumenty zatieňovali závažnú meritórnu a morálnu dimenziu sporu, ktorý navyše ohrozoval stabilitu vládnej koalície v čase realizácie náročných sociálnych reforiem.
Po druhé, samotný predmet sporu, čiže civilizačná agenda, nepatrí medzi tie spoločenské problémy, ktoré dnes ľudia na Slovensku pokladajú za najnaliehavejšie. Ako dokumentujú opakované sociologické výskumy, za uplynulých 15 rokov sa v rebríčku pálčivých spoločenských problémov nevyskytla ani raz niektorá z vyššie uvedených civilizačných tém. Aj zistenia z novembra 2004 ukazujú, že dominantnou okolnosťou, podľa ktorej si dnes väčšina ľudí definuje svoju životnú situáciu, je pocit sociálneho zneistenia a neuspokojivej životnej úrovne; ako aj vysoká miera nezamestnanosti, za ktorými nasledujú problémy zdravotníctva, morálky a korupcie; kriminality a organizovaného zločinu.
Radoví občania sú v súčasnosti zaujatí predovšetkým zvládaním výziev, ktoré pred nich stavia postupne realizovaný reformný balíček. Spoločenská diferenciácia, ktorá sa zakladá na prehĺbených sociálno-ekonomických a regionálnych rozdieloch, ich trápi podstatne viac ako rozmanitosť foriem partnerského, resp. rodinného spolužitia, morálne dilemy späté s uplatňovaním reprodukčných práv žien a práva na život, alebo postavenie sexuálnych menšín.
Nízka identifikácia ľudí na Slovensku s liberalizmom a konzervativizmom teda pravdepodobne odráža prevažujúce presvedčenie občanov, že by nebolo správne, keby civilizačná agenda odčerpávala politickú energiu potrebnú na riešenie naliehavejších spoločenských problémov.
Európa a nové výzvy
To neznamená, že by sa verejná diskusia na Slovensku mala sploštiť iba na "chlebové" problémy, ktoré akútne tlačia voličov. Naopak, je žiaduce, aby sa zvyšovala citlivosť verejnosti na závažné civilizačné témy a ich sociálne, morálne a ďalšie dimenzie.
Proces integrácie Slovenska do Európy, ktorý sa odohráva priamo pred našimi očami, vytvára pre takúto kultiváciu priaznivé okolnosti. Ako dokumentujú viaceré výskumy, občania Slovenska sú s novým členstvom v Európskej únii spokojní, lebo ho vnímajú ho ako vstupenku do solídneho, dobrého klubu. Prednosti EÚ sa podľa nich zďaleka nevyčerpávajú jej väčšou ekonomickou prosperitou, hoci práve na tejto "chlebovej" osi vnímajú rozdiely medzi Slovenskom a EÚ ako najpriepastnejšie (pozri graf). Porovnanie rozdielneho imidžu Európskej únie a Slovenska ukazuje, že naši občania pripisujú Európskej únii aj ďalšie pozitívne charakteristiky, ktoré spoluutvárajú kvalitu života. Medzi ne okrem rozvinutejšej demokracie, väčšej sociálnej ohľaduplnosti či vyššej citlivosti voči životnému prostrediu patrí aj väčšia ústretovosť voči rôznym skupinám obyvateľstva - voči ľuďom so zdravotným postihnutím, starým ľuďom, ale aj k ženám či sexuálnym menšinám. A nielen to: EÚ je v očiach našich ľudí modernejšia a liberálnejšia, kým Slovensko im pripadá tradičnejšie a konzervatívnejšie. Pre tieto a ďalšie atribúty ľudia na Slovensku pripisujú Európskej únii dobrú perspektívu, kým budúcnosť svojej krajiny vidia v hmlistejších kontúrach.
Slovenská spoločnosť
Po nadobudnutí členstva Slovenska v Európskej únii sa intenzita domáceho liberálno-konzervatívneho sporu neoslabila, skôr naopak. Slovenská spoločnosť sa ocitla v stave "prievanu": Okná a obzory ľudí na Slovensku sa otvárajú, pribúdajú skúsenosti z kontaktu so svetom. Možno právom očakávať, že "veľká neznáma" západná Európa opradená mýtami a stereotypmi sa bude postupne pretavovať do presnejších predstáv o jednotlivých európskych krajinách, ktoré si v konkrétnych civilizačných otázkach volia rozličné riešenia. A je iba prirodzené, že tie isté európske príklady budú u nás doma jedných priťahovať a druhých naopak odpudzovať: veď aj samo Slovensko smeruje k čoraz väčšej pestrosti a mnohorakosti.
Zároveň je však slovenská politická reprezentácia vystavená už v súčasnosti akútnemu tlaku zaujímať stanoviská a rozhodnutia k otázkam, ktoré si ešte verejnosť nestihla ujasniť. Platí to predovšetkým pre viaceré donedávna zanedbávané či tabuizované témy, ako aj pre nové problémy so silným morálnym nábojom ako eutanázia, výskum kmeňových buniek a klonovanie. Každá z týchto tém potrebuje vyzrieť vo verejnej diskusii, aby sa dostalo k slovu celé názorové spektrum, aby sa sformovali politickí i občianski zástupcovia jednotlivých názorových prúdov, a najmä, aby sa mohla rozvinúť efektívna obhajoba záujmov dotknutých skupín.
Kresťansko-konzervatívnemu politickému prúdu sa v ostatnom období podarilo výraznejšie sa mediálne profilovať a celkovo pôsobí dojmom lepšej organizovanosti. Ne-konzervatívna politická a občianska komunita naopak stojí pred výzvou zvýšiť svoju argumentačnú vybavenosť a akcieschopnosť, pokiaľ jej príslušníci nechcú, aby sa v spoločnosti unáhlene presadili legislatívne a politické rozhodnutia, ktoré by v mene obrany tzv. tradičných (no spravidla nie väčšinových) hodnôt skomplikovali smerovanie Slovenska k modernej otvorenej spoločnosti.
Poznámka: Tento článok je skrátenou verziou príspevku autorky do zborníka, ktorý nedávno vydal Inštitút pre verejné otázky (Gyárfášová, O. - Mesežnikov, G. (ed.): Slovensko v prievane. Kultúrno-civilizačné výzvy a nový charakter sporov po vstupe do Európskej únie. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky 2004.)
Autor: Zora Bútorovásociologička, Inštitút pre verejné otázky
