Žiaci VI. C, ktorí v stredu zažili útok svojich troch spolužiakov. FOTO - TASR

BRATISLAVA - Učitelia sa sťažujú, že deti sú voči nim stále agresívnejšie. Tento týždeň chceli traja šiestaci zo základnej školy v Myjave zabiť učiteľku Alžbetu Malečkovú a zaútočili na spolužiaka. Do školy si doniesli osem nožov. Snažili sa zaobstarať si aj strelnú zbraň.

Akciu plánovali asi päť dní. Deti v triede o tom vedeli, ale spolužiaci sa im vyhrážali, a tak sa niektoré báli čosi prezradiť, iné tomu neverili.

Chlapci sa so spolužiakmi už vopred lúčili - jeden z nich dal spolužiačke zlatý prsteň, ktorý ukradol matke. "Jozef mi volal a hovoril mi, ako to bude prebiehať. Ja som si myslela, že žartuje. Hovorila som to aj rodičom, chceli ísť do školy, ale povedala som im, nech to nerobia," tvrdí spolužiačka Daniela.

"Bol to premyslený plán, rodičom ukradli peniaze a po čine sa vraj chceli zabiť alebo ukradnúť auto a utiecť do zahraničia," hovorí zástupca riaditeľa základnej školy v Myjave Juraj Foltín.

Učiteľku chceli napadnúť v stredu na piatej vyučovacej hodine, ale situácia sa vyvinula inak. Organizátor útoku Jozef počas tretej hodiny s krikom vyskočil, chytil jedného zo spolužiakov a priložil mu nôž ku krku. V triede vtedy vyučovala Marcela Mosná, voči ktorej pôvodne nemal útok smerovať. Podľa riaditeľky Jarmily Maliarikovej jeden z chlapcov vraj zakričal: "Zabi ju!" Učiteľka ostatným deťom povedala, aby bežali preč z triedy. Dvaja Jozefovi komplici Vladimír a Viktor sa zľakli a utiekli. Po nich sa dal na útek aj Jozef. Cestou odhodili jeden nôž. Na ulicu vybehli len v papučiach a košeliach. Polícia ich chytila popoludní.

Riaditeľka hovorí, že chlapci sa vyhrážali aj štyrom spolužiakom, ale nemyslí si, že by ich chceli zabiť: "Spolužiaci mali slúžiť len ako rukojemníci alebo výstraha."

Motív podľa Maliarikovej nepoznajú. Hovorí, že škola chybu neurobila a s triednou učiteľkou chlapci nemali konflikt. Učili sa priemerne a boli s nimi iba bežné problémy. "Myslím si, že to je všetko z televízie, kde sa vraždí a zabíja už aj v rozprávkach. Neviem, či by vôbec boli schopní to urobiť," povedala.

"Som z toho hotová. Neviem si to vysvetliť, boli to živší žiaci, ale nejaké väčšie konflikty alebo problémy u nich neboli," povedala Alžbeta Malečková, ktorá v škole učí 15 rokov. Odmieta, že by si na niektorého z chlapcov "sadla". Hovorí, že nemá strach o seba, ale o svoje deti. Mladšia dcéra chodí do tej istej školy do štvrtej triedy. "Nie je mi to ľahostajné."

Deti sú podľa Foltína voči učiteľom čoraz odvážnejšie, "dosť z nich je neposedných, vidieť na nich, že v rodinách na nich nemajú čas, že ich do školy odkladajú". Keď učiteľ upozorní rodičov, že s dieťaťom niečo nie je v poriadku, chybu často hľadajú najmä v učiteľovi. Ak deti cítia podporu rodičov, dovolia si k učiteľom ešte viac. Trestať deti fyzicky učitelia nesmú.

"Učiteľ je dnes najposlednejší človek," hovorí Foltín.

Chlapci podľa zákona nemôžu byť trestne stíhaní. Hlaváčová povedala, že súd môže maloletej osobe staršej ako 12 rokov uložiť ochrannú výchovu.

V Myjave sú dve základné školy a na utorok pripravujú spoločne verejné zhromaždenie, na ktorom sa bude hovoriť nielen o tomto prípade, ale aj o kriminalite detí v tomto veku.

Psychológ Anton Heretik si nemyslí, že by rástlo násilie a brutalita v spoločnosti. "Je to jav, ktorý je stále prítomný. Deti s poruchami správania boli vždy, vždy existovali deti, ktoré sa búria proti autoritám a ktoré majú osobný problém - agresiu. Legislatívny návrh na zníženie vekovej hranice trestnej zodpovednosti, ktorý sa odvoláva na nárast detskej kriminality, je umelý. To je zneužívanie štatistiky a psychologických argumentov na populistické legislatívne zmeny," hovorí Heretik.

(rf, tasr)

Ministerstvá navrhujú aj prísnejšie tresty

Ak parlament schváli novelu Trestného zákona v navrhovanej podobe, budú prísnejšie trestaní aj žiaci a rodičia, ktorí napadnú učiteľov.

Monika Murová z ministerstva školstva hovorí, že v školách sa objavili nové typy agresivity.

Pred rokom na východe rodinný príslušník napadol učiteľa a podobne. "Je to nielen u nás, ale aj v iných krajinách."

Podľa Richarda Fidesa z ministerstva spravodlivosti súdne štatistiky ukazujú, že sa zvyšuje počet mladistvých, ktorí sa podieľajú na brutálnej trestnej činnosti. "Pred rokom bol napríklad 14-ročný chlapec spolupáchateľom brutálnej vraždy. Obeť mala desiatky bodných rán," hovorí Fides.

Ministerstvo spravodlivosti chce znížiť vekovú hranicu trestnej zodpovednosti na 14 rokov.

"Slovensko nie je nejaká výnimka, vo Veľkej Británii je hranica trestnej zodpovednosti mladistvých desať rokov, vo Francúzsku nedávno uzákonili 13 rokov, Holandsko, Grécko majú hranicu 12 rokov a o znížení hranice sa diskutuje aj v Česku," hovorí Fides. (rf)

Deti sú už voči agresii odolné

V roku 2003 maloletí do 12 rokov spáchali 3035 činov, čo je 5,9 percenta z celkovej objasnenej kriminality. Najčastejšie páchali krádeže vlámaním (610), krádeže motorových vozidiel (70), vreckové krádeže (142) a krádeže plodín z polí (357). Dopustili sa 493 násilných trestných činov. Policajti zaznamenali nárast v lúpežiach (122, nárast o 10) a pri činoch s rasovým motívom (11, nárast o 4). Pokleslo vydieranie (z 311 na 227). Sexuálne zneužívanie bolo v 48 prípadoch.

BRATISLAVA - Motivovať deti na brutálne činy môže aj televízne spravodajstvo, filmy či počítačové hry. Klasické rozprávkové príbehy boli síce tiež plné bosoriek a odsekávania hláv, ale dnes pri množstve obrazov násilia sa deti stávajú voči nim imúnnymi a znižovanie citlivosti vedie k tomu, že agresivita sa berie ako bežná súčasť života.

"Ak niekto koná agresívne a zistí, že tým dosiahne to, čo chcel, pravdepodobne bude znova konať agresívne," tvrdí psychológ Štefan Matula, ktorý sa špecializuje na výskum agresívneho správania. Najzraniteľnejšou kategóriou sú deti do ôsmich rokov a tínedžeri, lebo ešte nevedia celkom dobre rozoznať realitu od fikcie.

Matula pripomína, že výskyt agresívnych činov u detí a mládeže s mediálnymi vplyvmi dávajú do súvisu viaceré seriózne výskumy. Potvrdzuje to aj anketa, ktorú robil Ústav politických vied SAV. V nej sa 79 percent respondentov vyjadrilo, že pozoruje zmeny v správaní detí, ktoré videli násilie v televízii, 76 percent je za prísnejšie pravidlá pre hlavné večerné programy. Aj pri výskume UNESCO - UNICEF, na ktorom sa zúčastnilo vyše 3000 slovenských rodičov, vyše 70 percent nevylúčilo negatívne zmeny v správaní detí po zhliadnutí agresívnych námetov.

Psychologička Elena Hradiská si myslí, že vplyv sledovania násilných filmov na správanie detí sa nedá brať lineárne. Pripúšťa však, že u frustrovaných detí je možnosť negatívneho vplyvu televízie väčšia.

Predsedníčka Únie televíznych tvorcov Katarína Javorská si myslí, že je dôležité, aby televízie obmedzovali násilie vo svojej programovej ponuke a ponúkali iné, atraktívne programy pre všetky vekové kategórie detí a mládeže.

Špecifickou oblasťou je násilie počítačových hier. Mnohé z nich majú vzdelávaciu funkciu, pravidelné hranie hier má kladný vplyv na motoriku, koordináciu či rýchlosť reakcie, ba dokonca aj sebavedomie detí. Na druhej strane môžu navádzať na násilné správanie vo väčšej miere než pasívne sledovanie televízie.

Pri počítačových hrách existuje nadnárodná kategorizácia, na každom obale je zvýraznené aj tzv. prístupnosť. Dodržiavanie vekovej vhodnosti predajcami však prakticky nikto nekontroluje. Expert na počítačové hry Michal Gardian odporúča, aby si rodičia všímali recenzie hier, ktoré sa uverejňujú už aj v tlači. Myslí si však, že hry v princípe násilie nepodnecujú a sú skôr jednoduchým terčom. "Na čo analyzovať vplyv rodiny na asociálne správanie tínedžera, keď to môžeme všetko zvaliť na hry?" (zu)

Riaditeľka školy v Myjave Jarmila Maliariková pred VI. C, kde chlapci napadli spolužiaka. FOTO - TASR