á ( Cortylus colurna L.), ktorá sa k nám dostala už v 16. storočí. V minulom storočí sa začali na liesku tureckú vrúbľovať kultúrne veľkoplodé liesky, ktoré sa pestujú v tvare stromčeka.

Na Slovensku sa lieska vysádza prevažne v parkoch, sporadicky ako solitérna drevina. Ako dovezená drevina však napríklad v porovnaní s agátom bielym nie je veľmi rozšírená. Niektoré staršie liesky sú mohutnejšieho vzrastu. Keďže ide o teplomilnú drevinu, u nás ju možno pestovať len v nižších polohách - v pásme dubín.

Plody liesky tureckej sú hrubostenné oriešky rastúce vo zväzkoch od 2 do 10 kusov. Oriešky sú skryté v mäsitej čiaške vytvorenej z lístkov, ktoré k nej pevne priliehajú až do úplnej zrelosti lieskovcov. Plody dozrievajú neskoršie ako pri lieske obyčajnej - od konca septembra do polovice októbra. Aj keď sú ich jadrá menšie ako pri veľkoplodých kultivaroch, sú rovnako chutné. Tenká hnedá blanka sa z povrchu jadra ľahko oddeľuje. Tvar jadra je prevažne srdcovitý. Škrupina (oplodie) býva pomerne hrubé.

Liesku tureckú možno vypestovať z väčších lieskovcov bez zvláštnej úpravy. Vysadíme ich v tom istom roku, ako sa urodia - koncom októbra až v novembri, do hĺbky 3 až 4 centimetre. Vzídené sadeničky možno po prvom alebo druhom roku presadiť, alebo ich nechať na rovnakom mieste. Liesky je vhodné pestovať v skupinke po 4 až 5 kusov, ktoré sú od seba vzdialené na 4 až 5 metrov.

V priaznivých podmienkach môžu po 40 a viac rokoch vyrásť na stromy vysoké 15 až 20 metrov. Lieska turecká začína rodiť po 6 až 8 rokoch a je vhodná aj na alejovú výsadbu. V Rusku ju nazývajú lieska drevitá a jej oriešok nesie pomenovanie medvedí orech (medvežij orech). Ing. ANTON KNIEBÜGL