Aj keď najviac času venujeme dopestovaniu sadeníc zeleniny, na čo využívame pareniská, fóliové kryty a skleníky, v najteplejších oblastiach môžeme koncom mesiaca vysadiť do voľnej pôdy skoré hlúboviny - kapustu, kel a karfiol. Na čo netreba v tomto období zabudnúť?

w Pikírovať vzídené priesady. V poloteplom parenisku prepichujeme skoré hlúboviny a otužujeme sadenice skorej kapusty, kelu, karfiolu, brokolice a šalátu.

w Vysiať a vysádzať koreňovú zeleninu. Ide o karotku, mrkvu, koreňový a listový petržlen, čierny koreň, pažítku, semená cibule na zimné uskladnenie (na sadzačku neskôr), jarný cesnak, špenát, šalát. Začíname aj s výsadbou trvácej zeleniny ako špargľa, chren, rebarbora. Ak to počasie dovolí, robíme prvé sejby do voľnej pôdy. Ako prvú vysievame reďkovku, kvôli rozloženiu zberu, v 10- až 14-dňových intervaloch. Vysievať môžeme už aj koreňovú zeleninu - mrkvu, petržlen a čierny koreň. Neskôr príde na rad cibuľa, špenát, skorý šalát, hrach a pór. Vysádzame aj jarný cesnak a cibuľu sadzačku.

w Drobné semená vysievať len plytko a zahŕňať ich tenkou vrstvou zeminy. Aby sa s pôdou dobre spojili, pred zahrnutím ich pritlačíme doskou. K druhom s pomalým klíčením a vzchádzaním je vhodné primiešať značkujúcu zeleninu s rýchlejším vzchádzaním (osvedčená je reďkovka). Sejba drobných semien zvádza k hustému výsevu, hustý porast potom pri jednotení k nechaniu primnohých rastliniek, ktoré sa zle vyvíjajú a nedopestujeme štandardné plody. Hustotu výsevu a počet rastlín pri jednotení určujeme preto podľa priemeru rastliny v konzumnej zrelosti. Ak napríklad zberáme reďkovku s priemerom 2 až 3 centimetre, stačí na túto vzdialenosť vysiať 2 až 3 semená. Vhodné je vysievané semená niektorých druhov zmiešať so suchým pieskom prípadne starým semenom, ktoré stratilo na klíčivosti.

w Hriadky prezimovanej zeleniny (cesnak, šalát, špenát a podobne) okopať a očistiť od buriny. Hustejší porast šalátu a špenátu preriedime. Ak je cesnak vplyvom striedania teplôt vytiahnutý na povrch pôdy, opatrne ho zatlačíme späť. Zeleninu zimujúcu na hriadke je vhodné v marci podľa nárokov prihnojiť.

w Na sejbu zeleru. Keďže má dlhšie vegetačné obdobie (180 až 240 dní), musí získať potrebný predstih. Lepšie je ho umiestniť v skleníku alebo v parenisku ako za oknom, kde sa vyťahuje a je nevhodný na ďalšie pestovanie.

w Pri príprave pôdy pridať rozložený kompost v dávke 2 až 3 kilogramy na štvorcový meter, prípadne Cererit alebo iné NPK na rovnakú plochu v dávke 30 až 50 gramov. Upozorňujeme, že Cereritom nehnojíme zeler, ktorý potrebuje na úspešný rast chlór. Pre túto zeleninu si zaobstaráme draselnú soľ.

w Na predpestovanie sadeníc teplomilnej zeleniny.

w Sadivo cesnaku a cibule namoriť tesne pred výsadbou proti háďatku zhubnému a hubovým chorobám.

w Za priaznivého počasia, najmä v južných oblastiach, koncom marca a začiatkom apríla vysadiť skorý šalát. Vhodné sú silnejšie, dobre otužené sadenice, ktoré po zakorenení znesú aj prípadný mrazík. Sadíme ich len do takej hĺbky, v akej boli predpestované v parenisku. Hlboko vysadené nevytvárajú pekné hlávky a majú oneskorený vývin. Najmä skorý šalát rýchlo narastie do konzumnej veľkosti, ale aj skoro vybieha do kvetu. Dlhšie obdobie zberu dosiahneme aj vysadením dvoch až troch rôzne skorých kultivarov.

w Na ochranu proti možným chorobám a škodcom.

Ing. ŠTEFAN TÓTH