Richard má takmer dvojročnú dcérku, s jej mamou však nežije. Trápi ho, že dcérku takmer nevidí, lebo jej mama mu to odopiera a pri stretávaní mu robí neustále prieky. Nedávno súd rozhodol, že Richard sa môže s dcérkou stretávať jednu hodinu každý druhý víkend a cez pracovný týždeň raz - určili mu však čas, keď on musí byť v práci. Stretnutia môžu byť len v prítomnosti matky, dcérka je vraj ešte veľmi malá.

Richarda zaujímajú skúsenosti a názory iných otcov (ale aj mám), ktorí sa ocitli v podobnej situácii.

Tu sú reakcie internetových čitateľov.

Som otcom štvorročnej dcéry. S jej matkou sme mali príjemný, skoro trojročný vzťah, no rok a pol po narodení dieťaťa sme zistili, že pre každého z nás, ale aj pre malú bude lepšie, ak sa rozídeme. Nebolo to ľahké rozhodnutie, ale bolo to rozumnejšie, ako zostať vo vzťahu, ktorý nás neuspokojoval. Dnes je expriateľka už vydatá a pred mesiacom sa im narodilo druhé dieťa. Dcérku si beriem pravidelne od nášho rozchodu prakticky každý víkend. Po tom, ako ju mama prestala dojčiť, brával som si ju aj na týždeň, občas som ju mal viac ako mama. Teší sa na mňa, rovnako ako na mamu. S tou sme istý čas nemali dobrý vzťah, aj teraz je to všelijaké, ale čo je dôležité, máme vzájomný rešpekt. Nikdy sme nespochybňovali jeden druhého ako rodiča, nekomentujeme výchovu toho druhého a s braním dieťaťa nie sú problémy. Malá so mnou prežila rok a pol, takže si ma zafixovala ako otca. Svojho otčima volá menom. Je ešte malá a sám som zvedavý, aký vzťah raz medzi nami bude. Myslím si však, že kľúčové pre ňu bolo pravidelné stretávanie sa v prvých rokoch.

s

Richard, či už stráviš so svojou dcérou desať minút denne alebo ročne, daj jej svoju plnú prítomnosť, lásku a dobrotu - ona sama raz zistí, kto je kto.

s

Nič na svete nemôže ospravedlniť to, že Richard nemôže vidieť dcéru, nech sa medzi ním a jeho bývalou stalo hocičo. To nemá nič spoločného so základným právom rodiča vídať svoje dieťa.

s

To nie je len o práve otca na dieťa. Tým, že sa otcovi znemožňuje stretávanie s dcérou, upiera sa, samozrejme, aj právo dieťaťa na otca.

s

Ak má otec záujem vídať dieťa, tak by mu to malo byť umožnené. Pri takom malom dieťati by to však malo byť v známom prostredí a v spoločnosti ľudí, na ktoré je dieťa zvyknuté - aspoň dovtedy, kým si nezvykne na druhého rodiča natoľko, aby sa v jeho prítomnosti cítilo bezpečne. To, že Richard platí, je pozitívne, myslím si, že matka by sa mohla zamyslieť aj nad tým, že čím bude dieťa väčšie, tým viac budú rásť finančné nároky. Otec, ktorý má o dieťa záujem, bude ochotný občas prispieť aj niečím navyše (tábor, pomôcky do školy). Bola by zároveň škoda pripraviť dieťa o polovicu rodiny, ku ktorej si môže vytvoriť vzťah.

s

Mám kamarátku, s ktorou som absolvovala kruté dni a noci vypiplávaním jej dieťaťa, nažehlila som kilometre plienok, nabehala sa s ňou a dieťaťom po lekároch a finančne jej pomáhala tak, aby neprišla o všetko sebavedomie. Lebo tatík nejavil o dieťa ani o ňu záujem. A keď malo mláďa dva roky a bolo najkrajšie a najmilšie na svete, odrazu sa tatík objavil a záujem javil. Poslala ho kamsi. A keď ju potom vláčil po súdoch, dôsledne ho sabotovala.

s

Richard je zrejme otcom, ktorý chce svoje dieťa vidieť a vychovávať - aj takí muži sú a je ich dosť. A dieťa má právo byť s otcom. Ak otec o to stojí, pre dieťa môže byť len dobré, ak bude dostávať lásku a porozumenie, pretože toho nikdy nie je dosť. Tiež som mama a tiež chvíľu trvalo, kým si môj manžel našiel k nášmu synčekovi vzťah. Ono to nefunguje ako v knihe - dieťa sa narodí a obaja rodičia ho automaticky milujú. Nie. Obaja si k nemu vytvárajú vzťah a dieťa si vytvára vzťah s nimi. A ešte jeden aspekt: dieťa je skvelý mediátor medzi rodičmi. Môžu sa pohádať, a je to práve dieťa, ktoré ich môže nenásilne uzmieriť.

Myslím si, že niet dôvodu, prečo by sa Richard s dieťaťom nemal stretávať. Všetkým to len prospeje. Aj matke, ktorá by sa mala naučiť, že otca svojho dieťaťa nemusí síce milovať, ale nemala by dieťa očkovať nenávisťou a deformovať jeho detskú dušičku už od malička. Ak to robí, veľmi svojmu potomkovi škodí.

s

Keby som nepoznala mužov, ktorí sa výborne starajú o svoje deti, uverila by som, že všetci chlapi sú beštie. Mám však iné skúsenosti. Aj tú, že pribúdajú mamičky - notoričky. Ocko večer cvála na nákup, aby mali deti čo jesť, a mamička zatiaľ vedie intelektuálne rozhovory s kamarátkami vo vinárni.

s

Zažila som u svojho rozvedeného priateľa zúfalé scény, keď na konci víkendu dieťa nemohlo pochopiť, čo sa vlastne deje. Videla som plač, nechápavé oči, ruky zakvačené o jedného či druhého z rodičov. Dieťa prežívalo pri každom odovzdávaní nový rozchod rodičov. Myslím si, že rozumný človek nemôže také niečo svojmu dieťaťu spôsobovať pre svoju urazenú samoľúbosť či sebeckú túžbu. Keď bude mať dieťa rozum, bude sa na otca iste pýtať samo. A dovoľte mi poznámku - ak ľuďom, mužom, ide naozaj o dieťa, majú sa v prvom rade snažiť ostať žiť spolu v manželstve. Ak sa rozídu, musia znášať následky, a nie sa dodatočne spamätať a uvedomovať si otcovské práva.

Radí psychológ Mgr. Martin Miller:Najlepším riešením by bolo urovnanie konfliktu medzi vami a bývalou partnerkouPráve som sa vrátil zo súdu, ktorý mal upraviť moje stretávanie sa s dcérkou. S jej mamou nežijeme a ona mi neustále odopiera, aby som dcérku videl. Hoci už bude mať pomaly dva roky, moja mama ju videla len raz. Jej matka mi so stretávaním stále robí prieky, vymýšľa si termíny, keď vie, že som v práci alebo odcestovaný, prípadne ich neustále mení, aby sa nedali stihnúť. Povie mi, že keď ju chcem vidieť, nech idem, kým bude čakať na syna v škole na krúžku, že sa na ňu môžem pozrieť v šatni, alebo sa pristaviť, keď idú do obchodu. Odmieta mi ju nechať samú, aby som ju napríklad chvíľu kočíkoval v parku.

Aj za mojou mamou ju vzala poza môj chrbát. Keď som ju prosil, že ju chcem ukázať svojej rodine, vybrala sa za mojou mamou tajne sama, ukázala jej ju na pár minút a pred súdom mala argument, že ju videla aj druhá babka. Kým sme nemali rozsudok, bol som ohľadom kontaktu s dcérkou absolútne vydaný napospas jej rozmarom.

Teraz sme sa konečne dočkali súdu, kde sudkyňa určila, že s dcérkou sa môžem stretávať hodinu každý druhý víkend a cez pracovný týždeň raz - od pol tretej do pol štvrtej, teda v čase, keď musím byť v práci. A opäť len za prítomnosti matky, lebo dcérka je vraj veľmi malá. Keď som sa pýtal na ostatných kočíkujúcich oteckov, ktorých vídam na uliciach, ako sa bez problémov dokážu postarať aj o menších potomkov, povedala, že o mesiac môžem požiadať o zmenu, aby som si ju mohol brať aj sám. Čo by znamenalo, samozrejme, ďalšie nekonečné čakanie, kým súd všetko vyrieši. Takže ani súdom sa nič nezmenilo, dcéru opäť vídam minimálne. Pritom, čo sa týka výživného, to mi dali dosť vysoké. Nejde o to, ja na svoje dieťa platiť chcem, ale nie je nespravodlivé, aby otcovia museli iba platiť, ale ak matka nedovolí, aby nemali nárok na dôstojné stretávanie sa s dieťaťom? Obávam sa, aký vzťah bude mať dcérka ku mne. Ako jej raz dokážem, že som mal o ňu naozaj záujem? Richard

Milý Richard,

domnievam sa, že ťažiskom celého problému je "niečo" vo vzťahu medzi vami a matkou vášho spoločného dieťaťa (neviem, ako ju oslovovať, lebo z toho, čo ste napísali, nie je jasné, či ste boli manželia alebo partneri). Nazývajme to "niečo" napríklad konfliktom. Obávam sa, že kým nenájdete spoločné riešenie konfliktu, ktorý medzi sebou máte, potom nejestvuje žiaden súd, ktorý by vás mohol spravodlivo rozsúdiť. Každá strana v tomto spore môže mať totiž pocit, že sa rozhodlo v jej neprospech, a to najmä kvôli tomu, že konflikt ostáva nevyriešený. Zvykne sa vravievať, že najviac takouto situáciou trpí dieťa, ktoré je úplne nevinné. Pravda je taká, že každý, kto sa ocitne v takejto situácii, trpí svojím dielom, a pre nikoho to nie je príjemné. Netrúfam si rozhodnúť, ako je to vo vašom prípade.

Chápem, že to, ako je to teraz, je pre vás veľmi nepríjemné a ťažké. Chápem, že sa obávate o to, aký vzťah bude mať k vám vaša dcérka. To môžeme teraz iba ťažko odhadnúť. Nakoniec bude možno lepší, než keby ste ostali v nevyriešenom konflikte spolu s vašou partnerkou. Na druhej strane mám pocit, že aj keď nie ste spolu, konflikt stále trvá. Tým sa opäť dostávame na začiatok.

Ďalšou vašou obavou je, ako dokážete svojej dcérke, že ste o ňu mali záujem. Na začiatok by ste možno mohli skúsiť využiť aspoň to, čo vám prisúdil súd. Ak vám ide predovšetkým o to, aby ste boli s dcérkou, pokúste sa nájsť spôsob, ako sa uvoľniť z práce skôr. Možno k tomu pomôže, keď prinesiete svojmu zamestnávateľovi rozhodnutie súdu a vysvetlíte mu, v akej ste situácii. Na stretnutí sa jej potom pokúste venovať tak, akoby ste to robili, keby tam nebola prítomná jej matka. Ak by však bolo pre vás dôležitejšie, aby ste sa s dcérkou stretávali iba vtedy, keď to vyhovuje vám, potom by som asi mal pocit, že opäť ide skôr o boj medzi vami a vašou partnerkou. To sme však znovu na začiatku.

Ako z uvedeného vyplýva, najlepším riešením celej situácie by bolo urovnanie konfliktu medzi vami a vašou bývalou partnerkou. Rozumiem však, že to je asi to najťažšie. Napokon, pravdepodobne práve kvôli tomu, že ste nedokázali tento konflikt vyriešiť, dnes nie ste spolu. Napriek tomu vám prajem, aby ste našli cestu, ak nie k svojej bývalej partnerke, tak potom aspoň k svojej dcérke.