Steve Fosset obletel zemeguľu sám, bez medzipristátia a doplňovania pohonných hmôt počas letu. Ďalší míľnik v dejinách letectva padol.
Keď minulý týždeň vo štvrtok krátko pred deviatou večer nášho času pristál Američan Steve Fosset na letisku Salina v americkom štáte Kansas, padol ďalší míľnik v dejinách letectva. Fossetovi sa ako prvému podarilo uskutočniť sólový oblet Zeme bez medzipristátia a doplňovania paliva za letu. Trvalo mu to presne 67 hodín a 1 minútu. Cestovatelia zo slávneho románu Julesa Verna mu môžu iba závidieť. Už v roku 1933 planétu samostatne obletel Wiley Post, ale trvalo mu to oveľa dlhšie a mal množstvo medzipristátí.
Fossetovo lietadlo dostalo meno Virgin Atlantic Global Flyer a všetko na ňom bolo prispôsobené jedinému cieľu - odviezť ho čo najďalej. Vážilo iba 1522 kilogramov, ale pri štarte v ňom bolo až 8636 kíl paliva. Od bežného leteckého paliva sa líšilo nižším bodom mrazu, čo Global Flyeru umožnilo pohybovať sa vo veľkých výškach. Jedna z nádrží bola priamo pod sedadlom z uhlíkových vláken, na ktorom pilot celý čas sedel alebo ležal.
Uhlík a iné moderné materiály zohrali kľúčovú úlohu pri stavbe celého Global Flyera. Vďaka tomu sa podarilo vyrobiť ľahký, ale pevný stroj. Lietadlo dostalo po množstve skúšok takmer dokonalý aerodynamický tvar. Oficiálna stránka projektu dokonca tvrdí, že jediným spôsobom, ako dostať lietadlo na zem, bolo použitie brzdiacich padákov.
Počas celého letu malo zohrávať mimoriadne dôležitú úlohu vzdušné prúdenie. Vhodný vietor hľadal Fosset vo výškach do 15 kilometrov, kde však bola nevyhnutná pretlaková kabína. Tá bola zostrojená tak, aby aj v tejto výške zabezpečila rovnaké podmienky, aké sú pri tritisíc metroch nad morom. Keďže lietadlo malo byť čo najľahšie, bolo bez odmrazovacieho zariadenia. Úspech misie preto závisel od počasia.
Úspech visel na vlásku
Global Flyer sa od štartovacej dráhy letiska v meste Salina odlepil 1. marca pred druhou hodinou ráno nášho času. Podmienkou Medzinárodnej leteckej federácie na uznanie rekordu bolo, že lietadlo počas letu pretne všetky poludníky, preletí 36 787, 559 kilometra, čo je dĺžka obratníka Raka, a znova pristane na rovnakom letisku, z akého vzlietlo.
Nebezpečný bol už samotný štart preťaženého lietadla. Krátko na to mal Fosset dve hodiny technické problémy s navigačným systémom. Na poslednú chvíľu musel zmeniť aj plánovanú trasu a Global Flyer sa tak vôbec neobjavil nad Európou. Vďaka tomu však lietadlo ušetrilo palivo letom v lepších vzdušných prúdoch.
Počas letu prístroje avizovali, že lietadlo minulo oveľa viac paliva, ako sa predpokladalo. Hrozilo, že pokus bude neúspešný. Odborníci predpokladali, že príčinou mohla byť vyššia spotreba paliva pri štarte. Keby bol stav paliva akútne nízky, mal Fosset pristáť na Havajských ostrovoch. Global Flyer vystúpil kvôli zníženiu spotreby až do výšky 14 850 metrov, ale po čase musel opäť klesnúť.
Šťastným bol priaznivý vietor nad Tichým oceánom, ktorý hnal Fosseta vpred. Po lete tvrdil, že práve vtedy si začal let vychutnávať. Rozhodol sa zariskovať. Na Havaji nepristál aj napriek tomu, že najbližšie vhodné miesto na pristátie bolo vzdialené asi tritisíc kilometrov na východ. Fosset počítal aj s tým, že Global Flyer dokáže, z výšky, v ktorej bol, preplachtiť ešte asi 300 kilometrov bez paliva. Risk vyšiel a Fosset svoj cieľ 3. marca dosiahol.
Tri dni bez spánku
"Bol to náročný výlet. Jedna z najťažších vecí, aké som kedy urobil. Byť v službe tri dni a noci prakticky bez spánku," povedal Fosset po pristátí pre oficiálnu internetovú stránku projektu. Prvých 24 hodín nespal ani minútu, potom mu automatický pilot umožnil párkrát si zdriemnuť. Tvrdí však, že počas celého letu mal situáciu pod kontrolou. "Myslím si, že som bol schopný robiť racionálne rozhodnutia a neurobil som veľké chyby, ktoré sú vždy veľmi nebezpečné, keď ste takto unavený."
O nič lepšie na tom nebol ani so stravou. Za celý čas vypil 12 mliečnych koktailov. Pred odletom si ešte kúpil čokoládové tyčinky. "Jednoducho som ich vzal z poličky v obchode bez výberu."
Po pristátí mal Fosset iba dve želania - dobre sa vyspať a dať si dobrú večeru.
O tom, ako letec počas troch dní vykonával fyziologické potreby, všetky zdroje taktne mlčia.
Profesionálny dobrodruh
Fosset je známy dobrodruh, ktorý má na svojom konte množstvo rekordov v piatich kategóriách. Nie všetky súvisia s letectvom. V auguste 1996 prekonal sám na jachte Tichý oceán. Trasu Jokohama - San Francisco zvládol za 20 dní a necelých desať hodín.
Vlani zase na katamarane s 12-člennou posádkou oboplával Zem za 58 dní, deväť a pol hodiny.
Väčšinu svojich rekordov však dosiahol vo vzduchu. Asi najkurióznejší je jeho rýchlostný rekord medzi vzducholoďami. Dosiahol ho minulý rok, keď v Nemecku vyvinul rýchlosť takmer 112 kilometrov za hodinu. V porovnaní s jeho ostatnými kúskami to však vyzerá ako maličkosť.
Najznámejším jeho rekordom, ktorý sledoval celý svet, bol prvý nonstop oblet Zeme v teplovzdušnom balóne za 13 dní, osem hodín a 33 minút. Fosset sa o to pokúšal viackrát, vždy ho však zastavilo nepriaznivé počasie. Úspešný bol až v lete 2002. Vtedy vyštartoval aj pristál v Austrálii.
"Tieto veci robím, pretože to chcem pre osobné sebauspokojenie. Teraz sa stalo prvý raz, že je tu dav, ktorý ma prišiel podporiť. Myslím si, že je to naozaj dobré znamenie, keď všetci títo ľudia zdieľajú nadšenie pre letecké dobrodružstvá," tešil sa Fosset po svojom zatiaľ poslednom rekorde, že si jeho výkony začína všímať aj verejnosť.
Odvaha a bohatstvo
Za všetkými Fossetovými úspechmi stojí okrem odvahy a nadšenia aj veľké bohatstvo. Letec je miliardár a bohatí sú aj jeho priatelia, ktorí mu pomáhajú. Jedným z nich je Richard Branson, majiteľ leteckej spoločnosti Virgin Atlantic. Jej meno sa objavilo aj v názve Global Flyera. Branson za to Fossetovi sľúbil doživotné cestovanie jeho spoločnosťou zdarma. Lietadlo zas postavil slávny konštruktér Burt Rutan. Je známy svojimi nekonvenčnými projektmi. Jedným z nich je Space Ship One, ktorý minulý rok ako prvý stroj postavený len zo súkromných peňazí dvakrát vyletel do kozmu.
Rekordy lámu aj ženy
Aj keď väčšinu hraníc vo vzduchu búrajú muži, úspešní letci sa nájdu aj medzi ženami. Jednou z prvých, ktorá za zapísala výraznejšie do dejín letectva, bola Amelia Earhartová. Ako prvá žena v roku 1928 prekonala na lietadle Lockheed Vega sólovým nonstop letom Atlantický oceán. V roku 1937 aj s posádkou zahynula pri pokuse obletieť zemeguľu.
Za bezprostrednú Fossetovu predchodkyňu však možno označiť Američanku Jeanu Yeagerovú, ktorá v decembri 1986 obletela na lietadle Voyager nonstop Zem. V kokpite však nebola sama. Sedel tam s ňou brat leteckého konštruktéra Burta Rutana - Dick. Voyager mal tvary typické pre Rutanove projekty.
S pomocou dobrovoľníkov stavali Rutanovci Voyager 18 mesiacov. Nakoniec sa v decembri 1986 odlepil od takmer päťkilometrovej štartovacej dráhy. Lietadlo nieslo desaťnásobné množstvo paliva, než bola jeho vlastná váha, preto sa zo zeme vzniesol až tesne pred koncom dráhy. Posádka mala oproti Fossetovi tú výhodu, že kým jeden z pilotov lietadlo riadil, druhý mohol oddychovať. Nájsť si pohodlnú polohu na spánok však bolo napriek tomu ťažké. Kabína mala rozmery telefónnej búdky a okrem dvoch pilotov sa do nej muselo zmestiť celé zariadenie.
Voyager sa musel počas celého letu vyhýbať búrkam. Stálo ho to množstvo paliva navyše. Keď Yeagerová s Rutanom po deviatich dňoch a štyroch minútach pristáli na Zemi, zostávalo im v nádržiach posledných pár litrov paliva.
Prví letci sa učili od vtákov
Nech sa bude Fosset akokoľvek snažiť, nikdy sa mu už asi nepodarí dosiahnuť slávu bratov Wilbura a Orvilla Wrightovcov. Im sa v roku 1903 podarilo postaviť prvé skutočné lietadlo. Nedá sa o nich povedať, že boli bohatí. Živili sa stavbou bicyklov. Po čase sa začali zaujímať o letectvo. Okrem štúdia literatúry si všímali aj prírodu a po večeroch stavali svoj prvý lietajúci stroj.
Inšpiráciou pre nich bol let vtákov. Všimli si, že keď zafúka vietor, udržujú rovnováhu natočením koncov krídel. Využili to pri stavbe svojho lietadla a nápad si dali aj patentovať.
Deň D nastal pre bratov 17. decembra 1903. Žreb určil, že prvým človekom v dejinách, ktorý vzlietne na prístroji ťažšom ako vzduch, bude Orville. Let trval 12 sekúnd a lietadlo preletelo 53 metrov. To nie je ani toľko, aké je rozpätie krídel na Boeingu 747, na ktorom lieta aj americký prezident. Už o dva roky však zdokonalený model preletel 39 kilometrov.
Priekopníci zomierali vo vojnách
Viacerí priekopníci zaplatili za svoju vášeň pre lietanie životom vo svetových konliktoch. Platí to najmä o prvej svetovej vojne. Armádam vtedy chýbali ľudia schopní ovládať lietadlá - novú zbraň, muži zase privítali možnosť zalietať si.
Veľmi podobný osud mali Rus Peter Nikolajevič Nesterov a Francúz Adolphe Pegoud.
Nesterov pred vojnou ako prvý predviedol premet s lietadlom. Cárska armáda ho za to potrestala domácim väzením, lebo ohrozil štátny majetok. Pegoud zopakoval podobný kúsok o pár dní neskôr. Bol prvým človekom, ktorý vyskočil z letiaceho lietadla padákom. Kým klesal k zemi, jeho neovládané lietadlo vystrájalo vo vzduchu dovtedy nevídané kúsky. Pegoud si uvedomil, že sa to musí podariť aj s pilotom bez toho, aby sa stroj rozpadol. Šiesteho septembra 1913 predviedol užasnutému davu premet lietadlom. Ľudia sa len neveriacky pozerali na pilota zaveseného dole hlavou. Dokonca mu videli nohy. Dovtedy sa za úspech považovalo už to, že lietadlá dokázali letieť priamym smerom. Toto bola revolučná novinka. Pegoud ju čoskoro využil a počas vojny sa stal esom. Zostrelil päť nepriateľov, v roku 1915 však zomrel. Rovnako dopadol aj Nesterov. Preslávil sa tým, že vymýšľal rôzne spôsoby, ako dostať nepriateľské lietadlá na zem. Dvadsiateho šiesteho augusta 1914 vrazil do väčšieho rakúskeho lietadla a zomrel. Tento manéver sa dodnes volá taran.
Počas druhej svetovej vojny zase zomrel slávny spisovateľ a letec Antoine de Saint-Exupéry. Medzi vojnami pomáhal zakladať leteckú poštu z Európy do Afriky a Ameriky. Osudný mu bol prieskumný let nad Stredomorím. Dodnes sa vedú špekulácie o mieste jeho smrti a jej príčinách.
Stále je čo prekonávať
Aj keď sa môže zdať, že všetky rekordy už boli prekonané a letci už zdolali všetky hranice, nie je to pravda. Fosset tvrdí, že to, čo práve prekonal, je síce "najdôležitejším rekordom súčasnosti", ale určite nie posledným. "Nie som pripravený ohlásiť žiadny nový projekt, ale práve teraz plánujem tri." Jedným z nich má byť pokus o prekonanie najväčšej vzdialenosti, akú kedy preletelo lietadlo s prúdovým motorom.
FOTO - TASR/AP, ČTK/AP
Vyše 67 hodín strávil Steve Fossett natlačený v miniatúrnej kabínke Global Flyera. Ako si riešil biologické potreby, zdroje taktne mlčia. Na fotografii sa pred letom lúči s priateľom a spoluinvestorom letu Richardom Bransonom, majiteľom leteckej spoločnosti Virgin Atlantic.
