la som sa.“

Tréner slovenského národného tímu Peter Kováčik sa netajil, že na hlasovacom lístku vpísal do najvyššej kolonky Kováčovú. Neocenil iba basketbalové umenie Popradčanky (narodená 10. novembra 1978). „Alena je priamy človek. Veselá i rozumná, jej prínos pre kolektív je veľký nielen na palubovke,“ vyzdvihol slovenský reprezentačný tréner, ktorý predpovedá Alene možný vstup medzi svetové basketbalové hviezdy najvyššieho rangu.

Skúsená basketbalistka má iba 23 rokov. Dosiahla ale úspechy presahujúce tento vek. Alena pôsobí v reprezentácii i najvyššej európskej klubovej súťaži sedem rokov. Na majstrovstvách Európy bola štvrtá (1995), druhá (1997), štvrtá (1999). Štartovala na majstrovstvách sveta (1998) i olympiáde (2000). S Ružomberkom dva razy zvíťazila v Európskej lige (1999, 2000), v Brne roku 1999 ju vyhlásili za najlepšiu hráčku euroligového Final Four. Roku 1996 bola druhá na juniorských ME, tretia na MS ‘97 tejto vekovej kategórie.

Z ružomberského „decka“, tak ju prezývala trénerka Natália Hejková, sa stala dospelá a rozhľadená žena. S vlastnosťou, ktorú naznačil P. Kováčik - rovný charakter.

Naznačili ste, že pôsobenie v Šoproni má dve polohy. V čom sa nezhodujú?

„Spolu so Zuzanou Žirkovou máme ideálne zabezpečenie. Bývame v susedstve v trojizbových bytoch, spoločne používame automobil Ford Focus. Maďarský klub bol dokonca taký pozorný, že nám namontoval do bytu jeden slovenský televízny program. Menej sa mi darí herne. Stále ťažím zo základu, ktorý som nazbierala v Ružomberku. V Maďarsku mám odlišnú úlohu, Šopron dáva väčšinu košov z krídiel. Mám menej lôpt, menej strieľam, tým pádom menej bodujem. A to psychike nepomáha.“

Naučili ste sa po maďarsky? Ako komunikujete s trénerom?

„Basketbalovú terminológiu sme so Zuzkou zvládli. Herne je po tejto stránke všetko v pohode. Nestratím sa ani na ulici alebo v obchodoch. Základnú komunikáciu ovládam. Teraz k nám prišla Austrálčanka, tá problémy má.“

Nenudíte sa vo voľnom čase?

„Vôbec nie. Zimu trávim väčšinou pri televízore, v lete sa chodím kúpať. Šopron je obkolesý krásnymi jazerami. Do Bratislavy to mám bližšie ako z Ružomberka. V nedeľu si občas zájdem tých 85 kilometrov na nejaký dobrý film.“

Spomínali ste výbornú atmosféru v novom reprezentačnom kolektíve. Azda predtým nebola?

„Nie. Staršie hráčky nám dávali príliš najavo, že máme mať pred nimi rešpekt. Trebárs dirigovali, kedy môže mladá hráčka vystreliť. Teraz je v tíme voľnejšia atmosféra, všetky sme kamarátky. Skúsenejšie sme rady, že sa darí Číkošovej a Jalčovej. Určite im nazávidíme dosiahnuté body a výborné výkony. V reprezentácii sa teraz cítim výborne. Na tohtoročných majstrovstvách Európy (Kováčová na nich chýbala, pozn. red.) som azda mohla hrať v posledných zápasoch. Viac mi zranené rameno, ktoré cítim dodnes, neumožňovalo. Malo význam nastupovať nerozohraná a bez tréningu? Ak by bolo možné hrať v plnom nasadení, do reprezentácie by som sa doslova pýtala. Mrzia ma zlé reči, že som hrať nechcela.“

Spomenuli ste, že ťažíte zo základu, ktorý ste nadobudli v Ružomberku pod vedením trénerky Hejkovej. Uvažujete azda o návrate?

„Doma je doma. Cítim silné puto k rodine. Neviem si predstaviť, žeby som na Vianoce nebola doma, žeby som nemohla obdarovať blízkych. Našťastie, Šopron nie je až tak ďaleko ani od Popradu. Na Slovensku nie je iný euroligový klub ako Ružomberok. A ten je háklivou témou. Klub SCP mi stále dlhuje peniaze, nesplatil ani časť. Najhoršie je, necítim vôľu, že sa tak raz stane. Vtedy je ťažké rozmýšľať o návrate.“

Aký je rozdiel medzi podmienkami v Ružomberku a Šoproni?

„V Ružomberku sa nesporne viac a lepšie trénuje. V Šoproni viac stojíme a rozoberáme rôzne herné situácie. Slovenský tím je opäť veľmi silný, a nie je to iba zásluhou posíl. Skutočne ťažím z toho, čo som sa naučila v Ružomberku. Veď som tam prišla ani nie šestnásťročná. Navyše, aj moja najkrajšia basketbalová spomienka sa viaže k dresu SCP. Iste to bol rok 1999 s prvým víťazstvom v Európskej lige.“

PETER FUKATSCH