Mnohí ľudia, hlavne profesijne veľmi zaťažené osoby, sa rozhodnú pre sabbatical, dlhodobú dovolenku povolenú firmou, s tým, že sa po návrate vrátia na svoje pracovné miesto. U nemeckej poradenskej firmy BSG už túto možnosť využilo viac ako 20 percent zamestnancov. Asi polovica si vzala pracovnú prestávku na ďalšie vzdelávanie sa. Zvyšných 50 percent si zobralo voľno z osobných dôvodov. Častou príčinou bola pauza kvôli deťom, iní zas chceli cestovať.
Dlhodobá dovolenka sa rovná lenivosti
Ako prví začali s tzv. sabbaticals americkí profesori, neskôr to zaviedli aj vo firmách. Pre pracovníkov je okrem túžby po slobode dôležitý pocit, že po návrate majú zabezpečené pracovné miesto. U poradenskej firmy BSG to nie je veľký problém, pretože poradenstvo sa koná v rámci projektov. Ak sa projekt skončí, môže si vedúci bez problému zobrať sabbatical. Takto jednoducho ako u tejto poradenskej firmy sa sabbaticals nedajú zrealizovať vo všetkých odvetviach. Nemeckí experti odhadujú, že maximálne 5 percent firiem umožní svojim zamestnancom sabbatical. Počet tých, ktorí sa na tento krok odhodlajú, leží v desatinách percenta. Príliš veľké sú predsudky na oboch stranách. Kto na čas odíde, zdá sa, že málo vydrží. Niektoré firmy zaviedli sabbaticals, len preto, že chcú byť moderné, ale v skutočnosti sa im to nepáči.
Možnosť zobrať si "time-out" ešte nie je v Nemecku zaintegrovaná do pracovného kolobehu. Dlhodobé dovolenky ešte stále znejú exoticky. Treba jednoducho prekonať existujúce zábrany. Zatraktívniť sabbaticals by mohla iniciatíva zo strany štátu ako napr. v Dánsku kde sabbaticals podporuje finančne štát. Pre zamestnancov je tak prerušenie pracovnej činnosti atraktívnejšie. Uvoľnené miesta v ideálnom prípade zaplnia dočasne dlhodobo nezamestnaní, ktorým sa tak uľahčí opätovný nástup do profesie. Aj Holandsko a Fínsko zaviedli podobné programy. Mnohí Nemci sa obávajú toho, čo by sa stalo po ich návrate. Firmy síce garantujú po návrate miesto, často je to však iná pracovná pozícia, akú mal človek predtým. Mnohí sa obávajú, že ich jednoducho nahradia. Z pohľadu firmy je táto nahraditeľnosť pozitívna. Takto možno ľahšie prekonať situácie, keď je osoba práceneschopná alebo na dovolenke.
Hodinové kontá
Ďalšou prekážkou je financovanie takéhoto voľna. Pre nemeckých zamestnancov pripadá do úvahy dlhodobé hodinové konto, ktoré prináša pozitíva pre obe strany. V máji 1998 odsúhlasila vláda zákon o práci na
čiastkový úväzok, ktorá umožní zmluvným stranám sa dohodnúť na tzv. hodinových kontách. Zamestnanci si tak môžu hodiny nadrobiť. Odkedy zákon upravuje vyplácanie sociálnych dávok, hrajú dlhodobé hodinové kontá vo firmách stále dôležitejšiu úlohu. Ponúkajú firme napríklad možnosť vybudovať krátkodobo dodatočné kapacity a tak zachytiť prípadné preťaženie. Našetrený čas sa pripíše zamestnancom na ich "časové konto".
Kto nechce kvôli sabbaticalu robiť nadčasy, tak sa musí uspokojiť s menším balíkom peňazí. Často zamestnanci pracujú viac rokov na plný úväzok a dostávajú len časť platu a nezaplatené hodiny sa im pripíšu na časové konto. Našetrený "kredit" možno pri naďalej bežiacich príjmoch "minúť" na dni voľna. Podľa odborníkov budú "dlhodobé hodinové kontá" čoraz viac dôležitejšími. Zamestnanci tak budú mať viac možnosti na usporiadanie svojho pracovného času. Iný model praktizuje bavorský koncern BMW, ktorý ponúka svojim zamestnancom sabbaticals už od roku 1994. Kto chce, môže hneď ísť. Po návrate si to musí však odpracovať. Mesiac voľna stojí dvanástinu ročného platu, kto chce odísť na štvrťrok, tak sa po celý rok bude musieť uspokojiť so 75 % platu. Toto si môžu skôr dovoliť tí, čo zarábajú lepšie. V mnohých firmách sa tak sabbaticals ponúkajú len ľuďom vo vedúcich funkciách.
Vysoko kvalifikovaní spolupracovníci dostanú sabbatical ako bonbónik, aby ich "roztopili" na pracovnú pozíciu alebo aby si ich udržali. Nie je to samozrejmý vývoj, keďže vedúci pracovníci sú pokladaní za nenahraditeľných. Aj v tomto prípade ponúka "dlhodobé konto" výhody. Sabbatical by sa mal nahlásiť minimálne tak dlho dopredu, akú dobu chce človek byť mimo firmy. Firma sa tak môže pripraviť. Často je taký sabbatical pozitívny aj pre firmu, lebo objaví nové možnosti organizovania práce a možnosti zlepšenia.
U poradenskej firmy BCG sú to väčšinou mladí ľudia, ktorí sa podujmú na sabbatical. Manažéri sú skôr výnimkou. Povolený je maximálne rok, 18 mesiacov len vo výnimočných prípadoch. Zamestnanci si financujú voľno väčšinou prostredníctvom rezignácie na plat vopred. Sú možné aj iné modely, ako napríklad ročná neplatená dovolenka, ktorú si v takom prípade treba hradiť z vlastného vrecka.
Únikový plán vďaka webu
Tých, čo chcú na čas zdvihnúť kotvy je stále viac. Na webe zháňajú tipy a plánujú detaily úniku. Zlé počasie, zlá nálada. Konjunktúra klesá, nezamestnanosť stúpa. Kto by sa nechcel z toho dostať? Ako je to u nás? Na diferencované otázky ohľadom vysťahovania sa možno natrafiť na fórach stránok www.canada.sk alebo www.londyn.sk . Keďže sme už v EÚ a platí voľný pohyb osôb, nepôjde v prípade odchodu do Londýna o také strašné papierovanie ako by to bolo pri krajinách mimo európskeho spoločenstva. Zaujímavý je aj zápis o emigrácii do Japonska na weblogu: http://fedorov.blog.sme.sk/c/804/Japonsko-a-emigracia-do-Japonska .html . Všeobecné stránky o vysťahovaní som nenašla. Nemecky hovoriaci sa môžu pozrieť aj na webstránky ako napríklad www.auswandern-heute.de, www.auswandern-aktuell.de , www.auswanderung.info . Zaujímavá je hlavne druhá spomínaná stránka, keďže obsahuje informácie aj o exotických krajinách, nielen o USA alebo Kanade.
E-maily ako jediné spojenie s vonkajším svetom
Záujemcovia o vysťahovanie by si mali prečítať knihu od nemeckej žurnalistky Anke Richterovej (http://www.aussteigenaufzeit.de ). Pretože ona vie, aké to je odhlásiť trvalý pobyt vo vlasti. Polročný sabbatical podnietil túto žurnalistku napísať prvú nemeckú príručku o dočasnom oddychu. So svojou túžbou po cudzích krajinách nakazila aj svojho manžela Franka Küppersa. Pár sa rozhodol premiestniť aj so svojim 4-ročným synom Jasperom na sedem mesiacov na juhomorský ostrov Atafu. Nezvyčajné rozdelenie úloh: Frank, urológ, a dovtedy nemocničný lekár, prevzal miesto jediného ostrovného doktora pre 500 obyvateľov. A ona bola po prvýkrát ženou v domácnosti. A tieto skúsenosti zvečnila Anke Richterová pomocou notebooku. V jej práve publikovanej knihe "Tokelau-200 Tage" opisuje existenciu bez áut, novín, bez televízie a telefónu. Jediným spojením s vonkajším svetom boli e-maily. Priatelia doma fungovali ako spravodajcovia, sprostredkúvali politickú situáciu. Pikantné novinky boli zriedkavosťou, preto žiadala Anke v každom druhom e-maile o trochu klebiet. Tešila sa z každej malej správy z domova.
Ostrovného lekára a jeho rodinu ostrovania srdečne prijali. Ale museli sa aj zaradiť do spoločnosti - a k tomu patrí aj pravidelná návšteva bohoslužieb ako aj nepísaný zákaz ísť plávať v bikinách. Na Atafu objavili Anke a Frank pomalosť. Keď lekár z Nemecka sám vymieňal operačné lampy, dohovárali mu domorodé sestry, aby toľko nepracoval. Väčšina Frankových
dní vyzerala asi takto: ošetril troch pacientov, hral volejbal, kúpal sa v tyrkysovej vode a dedinská mládež zrezávala kokosové orechy pre rodinu doktora. Niekedy to však nebolo až také jednoduché. V háklivých prípadoch, ktoré nespadali do jeho oboru, konzultoval postupy s kolegami prostredníctvom e-mailu. Aj v rámci atolov bolo treba prekonávať vzdialenosti. Frank to nazval "telemedicína na juhomorský spôsob" a detailne opísal tým, čo ostali doma, ako krok po kroku inštruoval pôrodnú babicu na susednom ostrove prostredníctvom satelitného telefónu - určeného len na naliehavé prípady - a ona operovala zahnisanú ranu. Anke bolo smutno, keď sedela na ostrove a jej jediná sestra v Nemecku sa vydávala. Nemohla byť na svadbe. Jediné, čo mohla, bolo poslať blahoprajný e-mail s hudobným podmazom.
Čo sa deje doma sprostredkujú on-line noviny
Mnohí vysťahovalci netúžia po domove, ale chcú udržovať kontakty s ľuďmi vo vlasti, a tak čítajú každý deň on-line verzie slovenských novín.
Odchádzajú preto, že ich láka diaľava, chcú spoznať nové krajiny, chcú zmenu alebo sa nevedia vysporiadať s mentalitou vo vlasti. Čísla z Nemecka hovoria, že oficiálne sa odhlási z trvalého pobytu každý rok 110 000 Nemcov, avšak experti si však myslia, že reálne to je asi 600 000 ľudí. V štatistike sa nevyskytujú, pretože si ponechávajú trvalý pobyt v krajine, aby neohrozili napríklad svoj dôchodok. A čísla "uprchlíkov" budú ešte len narastať. Z toho vychádza nemecká agentúra Raphaels-Werk: v 22 pracoviskách firmy každý deň konajú poradenské rozhovory, pre vysťahovalcov a Nemcov, ktorí opustia krajinu z profesijných dôvodov. Imigračné predpisy, profesijné šance, otázky okolo poistenia - je to veľa, čo treba vysvetliť. Len v roku 2001 zaznamenala organizácia 5800 procesov. Niektoré záležitosti sa dali vybaviť aj telefonicky alebo cez internet, ale vo väčšine prípadov bol nutný osobný rozhovor. V poslednom čase sa klientela zmenila; pribúdajú ľudia, ktorí sa uchádzali o mnohé pracovné pozície, nič im nevyšlo a chcú vyskúšať šťastie v zahraničí. Často aj keď nevedia cudziu reč. Poradcovia už poznajú väčšinu otázok: Aké rôzne víza existujú na vstup do USA? Má v Austrálii 45-ročný človek ešte šancu? Je jazykový test pre Kanadu tak ľahký, aký býval, vyžadujú okrem obligátneho interview aj písomnú skúšku?
Obľúbenými krajinami sú USA, Španielsko a Kanada. Posledné dve krajiny sú rozhodne obľúbené aj u Slovákov, avšak od pristúpenia Slovenska k Európskej Únii využívajú ľudia stále viac možnosti v rámci tohto spoločenstva.
Žiť svoj sen
Kto chce odísť do zahraničia, musí vyvinúť vlastnú iniciatívu: Anke Richterová napríklad rešeršovala na internete, na ktorých juhomorských ostrovoch prípadne potrebujú lekára. Odvaha spojená so zmyslom pre realitu je takisto dobrou kombináciou: Obkladač, ktorý na rok vedenie svojho podniku prenechá kolegovi a paralelne k tomu si chce vytvoriť novú existenciu na Malorke - pričom sa môže hocikedy vrátiť späť. Pracovné možnosti v európskom zahraničí si možno pozrieť on-line cez systém Eures. Eures znamená European Employment Services a má podporovať mobilitu európskych zamestnancov. Na stránke www.eures.sk je pohodlný vyhľadávač. Pracovné miesta pre Slovákov v EÚ sú, ale nie každý nájde všade vhodné miesto. Ponuku pracovných miest v zahraničí môžete nájsť aj na webstránke Úradu práce www.upsvar.sk alebo na stránke www.profesia.sk . A kto sa chce vrátiť naspäť, nemal by vonku stráviť viac ako 5 rokov, lebo sa potom doma nezačlení.
Sabbatical ako začiatok odchodu
Najprv človek absolvuje sabbatical. Ak sa mu diaľavy zapáčia, pomýšľa čoraz častejšie na odchod z vlasti. Práve kvôli túžbe toľkých ľudí vysťahovať sa, musel vzniknúť - aj na internete - prekvitajúci sektor služieb. Špeciálni agenti v Kanade alebo Austrálii radia záujemcom o vysťahovanie a ponúkajú, že sa postarajú o všetky formality, úradné záležitosti a potrebné papiere. Kto chce, môže vyplniť on-line formulár a nechať si poslať zhodnotenie svojich šancí. Na www.migrationbureau.com je táto služba bezplatná; konkurenti žiadajú za takúto "diaľkovú diagnózu" 100 USD. n
