Nie je žiadnym tajomstvom, že výkon bežných počítačov pre domácnosti ťahajú okrem nových verzií nenásytných operačných systémov najmä hry. Možno dokonca oveľa oprávnenejšie ako práve operačné systémy. Veď obrovský vizuálny posun vpred, ktorý hry uskutočnia každý rok, je doslova šokujúci. Súčasný hardvér - najmä vďaka grafickým kartám - dokáže v reálnom čase zobraziť scény, ktoré ešte pár rokov dozadu museli byť otrocky počítané dopredu niekoľkými počítačmi naraz dlhé hodiny (tak sa tvoria "počítačové" filmy).

Počítačové hry sú tak ideálnou platformou pre testovanie celkového výkonu "pécéčka" do domácnosti. Veď na ne je koniec koncov veľmi často používané a ak stráca v tejto oblasti, môže byť ľahko prehlásené za nepoužiteľné, hoci to tak nemusí byť. Nižšie si ukážeme aj čo môže k takejto chybnej klasifikácií viesť a ako to odstrániť.

Prvotným cieľom článku je však ukázať ako merať herný výkon PC pre vlastnú potrebu (porovnanie po upgrade počítača) alebo pre potrebu jednoduchého porovnania so susedom. Možno by ste neverili aké dôležité je v "násťročnom" veku mať ten najrýchlejší "stroj" v okolí. Herný výkon môžeme testovať v špeciálnych programoch na to určených. V tzv. "benchmarkoch" alebo lepšie povedané "syntetických testoch". Ďalšou prirodzenou metódou sú samozrejme hry samotné, v ktorých sa dá použiť viacero metód testovania.

Článok vás tiež môže viesť pri výbere nových komponentov pre herný počítač. Na internete je prítomných hromada testov nového, ale aj staršieho hardvéru, ktorý sa testuje rovnakou metodikou akú budeme popisovať. Pomocou článku sa vo výsledkoch oveľa lepšie zorientujete a budete sa (dúfame) lepšie vedieť rozhodnúť.

Upozorňujeme, že nasledujúci text a návody sa dajú použiť len na novú generáciu počítačov. Na staručké Pentiá, či nebodaj počítače rady 486 vybavené grafickými kartami bez 3D akcelerácie sú neaplikovateľné. Naopak, určite platia aj pre to najlacnejšie čo sa dnes dá v obchodoch s novými PC kúpiť.

Syntetické testy

Syntetický herný test je počítačový program, ktorý obsahuje podobné jadro ako hocaká hra. Tiež sú v ňom komplikované 3D scény a v novších verziách je prítomná simulácia hernej fyziky alebo tiež dejových a iných procesov, ktoré rovnako spotrebujú svoju časť výkonu počítača. Tým sa odstraňujú argumenty odporcov takéhoto umelého testovania.

Azda najznámejšími predstaviteľmi tejto kategórie testov sú tie zo série 3D Mark od firmy Futuremark (v minulosti Mad Onion). Používa sa staršia generácia 3D Mark 2003, ale aj celkom čerstvá verzia 2005. Ďalším používaným testom je napr. Aquamark. Testy sú voľne stiahnuteľné z internetu a hoci bez zaplatenia poplatku umožňujú testovať len v jednom pevne danom "default" nastavení, toto nastavenie je považované všade na svete za štandardné, a teda na ilustráciu viac ako dostačujúce.

Výhodou syntetického herného testu oproti iným metódam je jednoduchá obsluha a rýchla interpretácia výsledku. Po ukončení testu je vypísaný akýsi univerzálny index, ktorý ukazuje výkon počítača jedným číslom. To môžete jednoducho porovnať na internete alebo s kýmkoľvek osobne. Tento index v zásade vyjadruje ako rýchlo dokáže PC "počítať" zobrazované scény - teda najmä koľko obrázkov za sekundu stihne vykresliť.

Testovanie - obzvlášť v 3D Mark-u - však má aj svoje úskalia. Občas sa stane, že test akoby nadržiaval grafickým kartám jedného výrobcu a tie konkurenčné sú síce v bežných hrách veľmi výkonné, ale v syntetickom teste strácajú. To len preto, že ten bol naprogramovaný bez ohľadu na ich vnútornú architektúru, ktorá je tak nevyužitá naplno. Takéto chyby sa však po čase odstránia opravnými balíkmi.

Pri tomto testovaní je treba brať aj ohľad na spôsob akým sú tieto testy pripravené. Snažia sa byť aspoň trocha nadčasové, a tak tesne po ich vydaní ani ten najvýkonnejší hardvér nepodáva nejaké oslnivé výkony. Netreba teda mať hlavu v smútku ak novučký počítač nedokáže zobraziť grafické scény plynulo.

Herné testy

Ako sme už spomenuli, aj samotné hry sú prirodzene dobrým nástrojom na určovanie výkonu. Zväčša sa však nepoužívajú hocaké hry, ale tie, ktoré odborná verejnosť považuje za reprezentatívnu vzorku súčasnej technológie. Takými sú napr. hry Doom 3 či Half-Life2, ale používajú sa aj náročné letecké simulátory, či cielene vybrané novšie tituly iných žánrov. Pri takomto testovaní máme viacero možností alebo metodík testovania.

Prvá je tak akosi "od oka". Stačí vziať nejakú novú ospevovanú hru, nastaviť grafiku na vyššie detaily a sledovať či počítač podáva výkon bez zasekávania alebo viditeľných spomalení. Toto testovanie je však veľmi subjektívne a môže slúžiť nanajvýš na porovnanie výkonu tesne po výmene napr. starej grafickej karty za novú.

Akousi prechodnou možnosťou je meranie "od oka" spojené s presnejším určením počtu obrázkov za sekundu - nazývaným tiež FPS (frames per second). Mnohé hry totiž dokážu priamo počas behu zobrazovať momentálny stav FPS, niektoré navyše aj s priemernou hodnotou. Tento ukazovateľ sa dá zapnúť pri spustení hry so špeciálnym parametrom alebo cez systémovú konzolu až po spustení. Návod ako sa dostať do konzoly alebo ako spustiť takéto meranie môžete často nájsť v priloženom "readme" dokumente alebo ho získate jednoducho - vyhľadaním na internete. Pokusnou metódou môžete skúsiť klávesu "Ň" prípadne v kombinácií s klávesmi CTRL a ALT. Ak hra priamo neumožňuje zobraziť FPS, môžete použiť externý program. Napr. obľúbený FRAPS, ktorý je zdarma.

Tou najexaktnejšou možnosťou je priamo zabudovaný benchmarkovací nástroj. Tým disponujú mnohé hry najmä z kategórie hardvérovo náročného akčného žánru. Buď ako viditeľnú položku v hlavnom menu alebo opäť trocha skrytú v systémovej konzole. Ten umožňuje spúšťať naskiptovaný (pevne daný) úsek hry, ktorý sa často nazýva "timedemo". Takéto timedemo je už v hre buď prítomné, alebo si ho môžete sami nahrať, príp. stiahnuť z internetu. Po jeho prebehnutí sa opäť zobrazí FPS a to najmä vo forme priemeru, ale napr. aj maxima či minima. Najmä minimum je tiež veľmi podstatný údaj pre hrateľnosť hry. Oproti voľnému pozorovaniu je tu výhoda, že timedemo prebehne vždy rovnako, a výsledok sa tak stáva porovnateľným a štandardným.

Ak sa vám predošlé texty zdajú komplikované, môžete použiť aj externé programy, ktoré použijú konkrétnu hru ako nástroj pre svoj benchmark. Takým je napríklad univerzálny nástroj Bench'emAll, ktorý však môžete používať zdarma len limitovanú dobu.

Nevýhodou tohto druhu testovania je menšia možnosť porovnávania, pretože hry dovolia nastaviť kvalitu zobrazovania v obrovskom rozsahu, a výsledky tým sú ovplyvnené v desiatkach až stovkách percent. Tiež môže stará grafická karta podať na prvý pohľad rovnaký výsledok ako nová, ale to len vďaka tomu, že si hra pri testovaní "potichu" vypla niektoré náročnejšie efekty.

Čo robiť ak nedosiahnete uspokojivé výsledky?

Ak ste investovali do nového výkonného hardvéru a hry napriek tomu fungujú zle, na vine môžu byť okrem vašich subjektívne vysokých nárokov aj mnohé ďalšie veci.

Predpokladajme, že zvyšok hardvéru funguje správne a je správne nakonfigurovaný. Tiež predpokladajme, že počítač disponuje dostatočne rýchlym procesorom (rating väčší ako 2000) a dostatkom pamäte pre nové hry (minimum už sa blíži 512 MB). Chyba na vašej strane môže byť v použití "zostarnutej" inštalácie operačného systému, ktorý už nepracuje tak výkonne ako po čerstvej inštalácií. Nová grafická karta zároveň potrebuje nové systémové ovládače, ktoré si môžete stiahnuť na stránkach výrobcu. Použitie starých môže výkon degradovať aj o viac ako polovicu. Aktualizácia ovládačov sa odporúča aj pre základnú dosku (resp. chipset) atď. Na vine však môžu byť aj také špeciality ako zabudnuté zapojenie externého napájania grafickej karty alebo stará verzia DirectX rozhrania. DirectX je momentálne vo verzii 9.0c voľne dostupné na internete. Popis všetkých možných problémov a ich riešení by však zabral dva takého články.

Poslednou možnosťou pre zvýšenie výkonu je pretaktovanie systému či samotnej grafickej karty. Návody ako na to a taktiež zodpovednosť za spôsobené škody však musíme nechať na odborné články inde.

n