O úspechoch dosiahnutých používaním OpenSource sa hovorí stále len v úzkych kruhoch jeho fanúšikov. Napriek tomu sa v poslednom čase začalo intenzívnejšie spomínať presadzovanie GNU/Linuxu a tzv. slobodného softvéru nielen na úrovni štátnej správy. Tento celosvetový trend rastúceho záujmu zatiaľ našu krajinu doslova minul. Príčin môže byť niekoľko.

Hnutie slobodného softvéru

Založil ho Richard Stallman pohybujúci sa v prostredí akademickej komunity, kde zdieľanie softvéru nebolo nič nezvyčajné. Zdrojové kódy boli prístupné každému, kto mal riešenie ako odstrániť prípadné chyby.

Časy sa však menili presne opačným smerom ako si ľudia s podobným zmýšľaním ako Stallman želali. Prístupné zdrojové kódy s právom modifikácie sa stali zriedkavosťou. Obrátiť tento stav sa pokúša projekt GNU, ktorý prostredníctvom licencie GNU/GPL zabezpečuje práva užívateľa softvéru na jeho modifikovanie, no zároveň zaručuje, že nikto takýto softvér po úpravách nezačne predávať bez práv, ktoré s ním prišli. To využil aj fínsky študent Linus Torvalds a napísal jadro GNU, ktoré dnes poznáme ako Linux. S menom Stallman sa spája aj vznik Free Software Foundation - Nadácie slobodného softvéru, ktorá zadefinovala princípy slobodného softvéru takto:

Spustiť program je možné za akýmkoľvek účelom, akýmkoľvek spôsobom. Ktokoľvek si môže zmeniť program tak, aby mu čo najviac vyhovoval a posunúť ho ďalšej osobe, čím sa buduje komunita využívajúca zdokonalenú verziu.

To, čo využíva väčšina z nás, tieto aspekty nezohľadňuje. Označuje sa termínom proprietárny softvér. Slobodný softvér z akademického prostredia na strane jednej a proprietárny softvér vo firemných aplikáciách na strane druhej. Sloboda výberu je na užívateľovi, ktorého asi zo všetkého najviac zaujíma čo mu koľko "vycucne" z peňaženky.

Proprietárny softvér

Prichádza z komerčnej sféry, kde sú ľudia za je vývoj platení a to sa musí niekde odraziť. Brať do úvahy nadobúdaciu cenu pri porovnávaní oboch modelov je absolútne scestné. Náročnosť práce s platformou Linux je omnoho vyššia ako u Windows, tým pádom sa musia spočítať rôzne náklady, ktoré na konci pri miskách váh rozhodujú. Do 10 % celkových nákladov sa premieta nadobúdacia cena softvéru. Zostatok je hardvér, školenia, servisné odstávky, či zamestnanci. Celková cena sa nedá znížiť tým, že zavediete nový softvér, na ktorý je potrebné zamestnancov preškoliť a zaučiť. "Mailový server poisťovne Kooperativa bežal na linuxe. Z dôvodov nákladov a nových funkcionalít, ktoré požadoval manažment sa rozhodli prejsť na platformu Microsoft. Úrad vlády SR tak isto"- argumentuje Dalibor Lukeš, Platform Strategy Manager spoločnosti Microsoft.

Microsoft sa hrdí tým, že práve inovatívnosť je v ich produktoch jedna z kľúčových vecí, na základe ktorých sa odlišujú od konkurencie. Inovácie sú taktiež zodpovedné aj za znižovanie nákladov. Zákazník ich dostane ako pridanú hodnotu. Toto si samozrejme uvedomujú tí, čo stoja pred rozhodnutím výberu informačného systému. Porovnávaním cien jednotlivých platforiem by sa malo predísť zbytočným migráciám zo systému na systém a následne opäť naspäť. Najznámejší takýto príklad je v štátnej správe Mníchova. Už dnes priznávajú, že platforma Linuxu bude pre nich náročnejšia, než Windows, no na základe politického rozhodnutia musia nasadiť Linux. Firma, ktorá robila štúdie pre Mníchov robí podobné štúdie pre Parížsku radnicu, kde je tiež asi 15 až

20 000 počítačov. Pred časom vyvolal v linuxovej komunite zdesenie. Odporúčanie znelo nemigrovať na open source, ale naopak zamerať sa na Windows s novými funkcionalitami, ktoré prinášajú úsporu pre zákazníka v celkových číslach. V takýchto prípadoch sa argumentuje tým, že štúdia je vlastne zaplatená Microsoftom. Prípadové štúdie, ktoré pochádzajú od takých spoločností ako napr. Gartner, Meta group a pod. sú výsledkom tímu veľkej nadnárodnej skupiny, ktorá si nemôže dovoliť z dôvodu vlastnej diskreditácie publikovať štúdie, ktoré by boli tendenčné. Faktom však zostáva, že niektoré štúdie boli spočiatku sponzorované, pretože každá štúdia musí byť spracovaná odborníkmi ktorých treba zaplatiť a aj samotný prieskum niečo stojí. Zákazníci si štúdie vyžadovali, pretože im chýbali argumenty v tomto boji. Potrebovali porovnať celkové náklady, jednotlivé ceny, bezpečnosť... Pred rokom a pol bolo k dispozícii desať štúdií, z toho osem bolo sponzorovaných MS. Dnes ich máme vyše 20 z čoho desať je sponzorovaných MS.

Prednosti alternatív

Podľa skúseností si len máloktorá firma vyberie open source riešenie pre beh aplikácií, ktoré tvoria základ jej obchodov. O nasadení v bankovom sektore ani nehovoriac. Ako potom vysvetliť fakt, že operačný systém Linux sa stal najrýchlejšie rastúcim operačným systémom na svete? V súčasnosti viac ako 30 % intelovských serverových platforiem je totiž prevádzkovaných na Linuxe. Príkladom populárnosti Linuxu vo svete je aj spoločná iniciatíva Číny, Japonska a Kórey na vývoji vlastného operačného systému na báze Linuxu.

I keď zo sympózia Gartner vyplýva, že pre kritické aplikácie nie je Linux použiteľný, dá sa očakávať, že sa aj do tejto oblasti dostane. Treba ale zdôrazniť, že z komerčnej distribúcie, pretože treba rozlíšiť čo je takpovediac "zadarmo stiahnuteľné" a čo je komerčná platená distribúcia. Platené sú dve najrozšírenejšie RedHat a SuSE Linux. Tieto distribúcie držia majoritu linuxových inštalácií. Dnes si už len málokto dovolí použiť nekomerčnú distribúciu. Spoločnosť beering point porovnávala ceny: náklady na licenciu a náklady na podporu počas 5 rokov bez nákladov na školenia a správu systému. Len obstarávacie náklady a náklady na základnú podporu sa dostali vyššie u Linuxu pre stredne veľkú firmu ako u Windows.

Čísla udávajúce pomer OS na trhu dokumentujú, že na desktopoch drží MS cez 90 % trhu. Na serveroch v Čechách a na Slovensku cez 60 %. Zaujímavé je, že na novoinštalovaných serveroch je podiel MS omnoho vyšší, než na celkovom počte. Najviac nasadení má open source aj naďalej na serveroch, na desktopoch sa pohybuje na úrovni 2,1 % na česko-slovenskom trhu. Do tohto čísla sú započítane aj domácnosti.

Architektúra Linuxu, má oddelené jadro a voliteľnú časť umožňujúcu už pri inštalácii zadefinovať služby operačného systému podľa aktuálnych potrieb. Každý správca, ak chce pristupovať zodpovedne k svojej práci, musí poznať architektúru systému. Niečo sa dá šíriť prostredníctvom školení, alebo publikovaním informácii. No v prípade proprietárneho softvéru je tendencia skôr problém preniesť na vývojárov a veci predpripraviť tak, aby administrátor vystačil s nastaveniami a nemusel ísť až na úroveň kódovania. Ak chce niekto spravovať Linux, musí ho veľmi dobre poznať, pretože častokrát spravovanie vyžaduje až vývojársku znalosť systému. Ľudia čo pracujú s Linuxom budú mať prácu stále, pretože na serveroch aj naďalej zostane predovšetkým vďaka svojej prednosti, ktorou je spoľahlivosť. Nepozná syndróm modrej obrazovky. Dalibor Lukeš hovorí o produktoch Windows server 2003 a Windows XP so servispackom 2 ako stabilných. "Dokázali sme 8 krát znížiť medzi NT4 a 2003 neplánované odstávky servera. Dostupnosť sa zvýšila 99,99 % čo je posun". Určite sa dá súhlasiť s tým, že mnoho spoločností nasadzuje práve Windows 2003 pre svoje kritické aplikácie ako sú ekonomické systémy, systém riadenia výroby atď. Správna konfigurácia systému, nástroje na správu, predvídanie, integrované nástroje, varovania pred rôznym stavom - to sú nástroje, ktoré sú aj pre Linux spoplatnené, Microsoft ich často integruje ako súčasť. Podľa Christiana Crebera z IBM vedie Linux vo vyššej flexibilite, nižších nákladoch a možnostiach výberu, v bezpečnosti, vyššej integrácie v rámci podnikových štruktúr a ľahšej ovládateľnosti systémov. Pri vytváraní nových systémov môže Linux ušetriť v porovnaní s inými operačnými systémami až 25 % nákladov na realizáciu a prevádzku.

Linux je základom pre takzvaný "on Demand Computing" - výpočtový výkon podľa potreby. Poskytuje možnosť výberu správnej platformy pre ktorúkoľvek úlohu v rámci spoločnosti. Zároveň umožňuje poskytovať kapacity "on Demand" pre viac variabilné plánovanie štruktúry nákladov, čo je podľa Christian Crebera pri súčasnom zvyšovaní konkurencie veľmi dôležité.

Chyby a útoky

Vírus, červ, či trójsky kôň útočia z každej strany. Nie však na každého rovnako. Skúste sa posťažovať niekomu, kto používa open source, pravdepodobne sa len z chuti zasmeje. Bezpečnosť je oblasť, ktorá sa začala masírovať predovšetkým vďaka Microsoftu. Dnes už táto firma vystupuje tak, že sa poučila z vlastných chýb. Pred dvoma rokmi Bill Gates oznámil niečo, čo označil ako security mobilizáciu.

Od podlahy sa prepracovali architektúry rôznych kľúčových produktov. Kniha Writing secure code v druhom vydaní, má viesť k väčšej zodpovednosti. "Ak svoje auto, či dom

zamykáme, užívame preventívne vitamíny, potom sa podobne musíme chovať aj v prípade počítačov," prirovnáva Dalibor Lukeš. Nie je to dané softvérom, ale ľuďmi, ktorí sa snažia zneužiť počítače, aby nabúrali bezpečnosť. "V nových produktoch sme dokázali rapídne znížiť počet bezpečnostných problémov. Akonáhle sa objaví chyba v produktoch od Microsoftu, hneď je to mediálne zviditeľnené. Je to omnoho markantnejšie odkomunikované než keď sa niečo udeje u konkurenčných platforiem"- dodal.

Utajovanie a sprístupňovanie zdrojového kódu

Dnes je taký trend v automobilizme, že ak otvoríte kapotu, pomaly nedokážete naliať ani chladiacu kvapalinu. Nájdete tam len telefónne číslo. V Microsofte sa držia podobného konceptu. "Ak má zákazník nejaký problém, tak chceme, aby nás s ním zoznámili a my im ho odstránime. Ale akonáhle by si to zákazníci začali sami opravovať, tak už za takéto zásahy nedokážeme niesť zodpovednosť," hovorí Dalibor Lukeš. Naopak open source má slogan Viac očí viac vidí, čo by sa samozrejme malo premietnuť do lepšej ochrany. Bežní desktopoví užívatelia využívajúci nekomerčné alternatívy známych softvérových balíkov tieto chyby nevidia. V prípade Mozilli až 90 % chýb bolo nájdených tímom, ktorý sa o celý projekt stará a len 10 % chýb bolo nájdených tými desiatkami tisíc užívateľov, ktorí sa mali stať vlastne potenciálnymi testovačmi. Bezpečnostná chyba napr. v sendmaily existovala 15 rokov a nik ju nevidel napriek tomu, že ide o populárny nástroj. V Sambe bola chyba 7 rokov. "Keď chcem hľadať chybu, musím veľmi dobre softvér poznať, aby som vedel definovať jeho slabé miesta. Musím vedieť ako tá chyba vyzerá napríklad z programátorského hľadiska. Ako vyzerá kód, ktorý môže predstavovať nejaký útok" - dodáva Lukeš. Ale predovšetkým musí mať človek motiváciu, aby prehliadal cudzí kód a hľadal tam chyby namiesto toho, aby vytvoril niečo nové. Existujú firmy, ktoré bezpečnostné systémy ponúkajú prostredníctvom outsourcingu. Tieto firmy majú k dispozícii aj zdrojové kódy Windows. V súčasnosti je to už cez milión ľudí, ktorí môžu nahliadnuť do kódovania Windows. Pre vlády sa v ostatnom čase ponúkla aj možnosť dívať sa do kódov office-u. Tieto bezpečnostné firmy sa zaoberajú vyhľadávaním chýb. Zarábajú na tom, že ponúkajú svojim zákazníkom rýchle informácie o probléme a vzápätí majú k dispozícii riešenie ešte pred tým, než výrobca chybu odstráni. Potom sa informácia o chybe dostane k výrobcovi s tým, že pokiaľ do dvoch mesiacov vydá opravu, tak chyba ani nebude zverejnená. Zákazník nebude vedieť ako chyba vyzerá, ani ako sa dá zneužiť. Nesmie sa rozhodovať medzi funkcionalitou a bezpečnosťou. Bezpečnosť musí byť automatická. V Microsofte to pochopili. Tvrdia: Dospeli sme, máme za sebou skoro 30 rokov skúseností. n