Z Bratislavského kraja chodí do zahraničia takmer 27 percent ľudí, z menej rozvinutého Prešova to nie je ani desať percent. Podľa analytikov sú za vysokými regionálnymi rozdielmi predovšetkým rozdielne príjmy. V Bratislave bol v treťom štvrťroku 2004 priemerný plat 22 427 korún, v Prešove je to o deväťtisíc menej. "Ide o overenú súvislosť. Chodenie alebo nechodenie na dovolenku sa preto v medzinárodnom meradle považuje za dôležitý ukazovateľ chudoby životného spôsobu," hovorí sociologička Zuzana Kusá.

Ľudia musia totiž najprv vynaložiť peniaze na základné veci, ako je nákup potravín a zabezpečenie bývania. Podľa prieskumov najviac peňazí vynakladajú na potraviny. A tie stoja na celom Slovensku približne rovnako.

Analytik Poštovej banky Miroslav Šmál si myslí, že "významnú úlohu pri rozhodovaní o dovolenke majú aj hodnoty a priority ľudí a tie môžu byť značne rozdielne aj v rámci regiónov Slovenska. Pre niekoho sú peniaze na dovolenku úplne vyhodené peniaze a radšej preferujú investíciu do kúpy nejakej hmotnej veci." Veľké rozdiely v názoroch na míňanie peňazí sú aj z hľadiska veku. Kým starší ľudia uprednostňujú úspory, mladší ich skôr investujú do súčasnej spotreby, a tou je aj dovolenka.

Len každý šiesty Bratislavčan nebude mať letnú dovolenku vôbec. Je to najmenej z celého Slovenska. Naopak, viac ako tretina ľudí zostane bez dovolenky v Trnave a Prešove. Ľudia z Bratislavy dosahujú najlepšie výsledky aj v domácej dovolenke. Trávi ju tu vyše 36 percent opýtaných. Naopak, z Prešovského kraja bude na Slovensku dovolenkovať len necelých 22 percent ľudí.

PETER CSERNÁK