BRATISLAVA - Diera vo verejných financiách bola vlani menšia, než naplánovalo ministerstvo financií. Schodok verejných financií, ktorý vyjadruje rozdiel medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu, samospráv a ostatných verejných inštitúcií, bol 3,3 percenta hrubého domáceho produktu. Zákon o štátnom rozpočte predpokladal, že mínus v hospodárení štátu dosiahne 3,9 percenta výkonu ekonomiky.
Minister financií Ivan Mikloš včera povedal, že "rozdiel medzi plánom a skutočnosťou bol spôsobený najmä tým, že výdavky boli nižšie než plánované". Výsledok zlepšili zhruba 20-miliardové úspory vo výdavkoch rozpočtových kapitol, lepšie hospodárenie Sociálnej poisťovne a aj rozhodnutie európskeho štatistického úradu Eurostat, že náklady na splatenie 25-miliardového dlhu voči ČSOB nemusíme započítať do deficitu.
Pre analytika ING Bank Ján Tóth bol výsledok vlaňajšieho rozpočtu pozitívnym prekvapením. "Vznikol však aj nečerpaním výdavkov, ktoré sa presúvajú na ďalší rok a teda celý rozdiel oproti plánu nie je iba čistá úspora". Prekvapujúce bolo podľa Tótha napríklad nevyčerpanie niektorých výdavkov ministerstva hospodárstva súvisiacich s investíciou Hyundai/KIA.
Slovensko je so svojím tempom znižovania schodku verejných financií najúspešnejšou krajinou spomedzi nových členov Európskej únie v strednej Európe. Vlaňajší mínus 3,3 percenta bol len o tri desatiny bodu vyšší, než stanovujú Maastrichtské kritériá ako podmienku pre prijatie eura. Deficit v roku 2003 bol 3,7 percenta a v tomto roku jeho predpokladanú výšku 3,8 percenta prvýkrát ovplyvnia aj náklady na dôchodkovú reformu. Trojpercentnú hranicu má Slovensko docieliť v roku 2007.
Ministerstvo financií ani Ján Tóth nepovažujú lepšie hospodárenie štátu za automatický dôvod na znižovanie daní. Tóth: "To je možné len v prípade, že sa nájde politická vôľa na znižovanie výdavkov. Pri neznižovaní výdavkov, ako sú dotácie poľnohospodárstvu, stavebníctvu, železniciam alebo armáde by deficit nemusel klesať dostatočne rýchlo a mohli by sme sa dostať do pasce, v ktorej je momentálne Nemecko alebo Francúzsko." Spomenuté krajiny zápasia s deficitom, ktorý je niekoľko bodov nad povolenou hranicou troch percent a výdavky sa im i pre odpor verejnosti nedarí znižovať.
Poradca ministra financií Peter Papanek odmietol úvahy o znižovaní daní s tým, že nižší schodok vytvorili nevyčerpané výdavky a nie vyššie dane. "Ak bude priestor pre znižovanie daňového a odvodového zaťaženia, tak skôr toho odvodového a nie daňového," povedal Papanek.
