Ak sa tomu nezabráni, môže sa opäť vrátiť a udrieť s ešte väčšou silou. Tvrdí to spolupracovník združenia Ľudia proti rasizmu Ladislav Ďurkovič. "Najhoršia je situácia v regiónoch, kde polícia nie je pripravená tak ako vo veľkých mestách." Napriek tomu si myslí, že prístup polície k neonacistom sa zmenil k lepšiemu. Vďaka tomu počet neonacistov prudko klesol, ale tí, čo zostali, sú považovaní za elitu, ktorá používa čoraz sofistikovanejšie formy činnosti. Kým v minulosti ich na ulici každý spoznal, dnes to už neplatí. "Okrem toho vyrastá nová generácia pouličných bitkárov," varuje. Problémom je podľa Ďurkoviča aj to, že sa dokázali dostať do silových zložiek. V niektorých mestách sa neonacisti snažia dostať do komunálnej politiky.

Medzi neonacistov kedysi patril aj KRISTIÁN. Jeho pravé meno v záujme bezpečnosti neuverejníme. Teraz má vyše 25 rokov a so svojimi starými známymi nechce mať nič spoločné. Považuje ich za úplne "vymletých" a tvrdí, že keď sú opití, zmlátia každého.

Ako spomienku na staré časy má telo potetované nacistickými symbolmi. Zlomilo ho, keď videl, ako jeho dnes už bývalí kamaráti bez príčiny brutálne zbili dvoch mladých ľudí.

Kto sú slovenskí neonacisti?

Sú to ľudia, ktorí sú v jednej partii a upínajú sa na niekoho, kto sa vie brutálne biť a je vzorom pre ostatných. Od neho sa to všetko odvíja, keď začne on, začnú všetci, keď nezačne on, nezačne nikto.

Záleží na tom, aby bol ten niekto aj inteligentný?

Nie. Ten čo bol najsilnejší u mňa v partii, určite nebol najinteligentnejší. Sú to pomerne mladí ľudia, ktorí nad tým takto nepremýšľajú. Každá partia má svoju krčmu, kde sa opájajú tým, koho zbili a kedy si to zopakujú. Pije sa, rozoberá sa, kto koho zbil, kto je lepší, kto dopichal viac ľudí. Potom sa chodí do akcií, ktoré si v krčmách vášnivo pripomínajú.

Čo sú to za ľudia?

Sú medzi nimi zamestnaní aj nezamestnaní, študenti aj neštudenti. Využívajú najmä mladých ľudí, ktorých naverbujú na to, že v skupine vidia oporu. Aspoň ja som tam videl veľkú oporu a silu. Keď som začínal, skinhedov sa všetci báli. Ak som mal problém, mohol som ho vyriešiť tak, že 30 - 40 ľudí naozaj prišlo a rozkopali na prach, koho chceli. To bolo pred niekoľkými rokmi, teraz už neviem.

Koľko je v Bratislave neonacistov?

Už, našťastie, oveľa menej ako v minulosti. Kedysi ich tu bolo asi tisíc, dnes ich je odhadujem asi 70 stopercentných a ďalších sto, ktorí sú vlastne príveskami.

Spája ich ideológia? Vedia, čo to je nacizmus, kto to bol Hitler a čo hlásal?

80 percent z nich nevie nič, sú úplne vymletí. Nepoznajú základné pojmy fašizmu ani nacizmu. Sú to ľudia, ktorí to berú tak, že sa musia biť a ideológia je pre nich len malé mínus v tom veľkom pluse.

Čo pre neonacistov znamená Hitler?

Bola to modla.

Vedeli, že ak by Hitlerovi vyšlo všetko, čo chcel, tak sú Slovania ďalší na rane?

Vedeli, ale verili, že to nie je pravda a že to po vojne hlásali iba židovské knižky, aby ľudia chápali nacizmus ako zlý.

Aké je vekové zloženie neonacistov?

Priemer je asi od 17 do 23 rokov. V Petržalke je najaktívnejšia skupina RKERebel Klan Engerau, oni sú starší. Je to doslova výber najväčších rebelantov. Osobne ich poznám a sú to naozaj blázni. Je to elita, ľudia, ktorí by si zaslúžili vážnu pozornosť kriminálky.

Čo to znamená, že sú blázni?

Niekto sa na neho pozrie v autobuse, on spýta sa: 'Čo čumíš?' a potom dá tomu druhému na hubu, povie to nožíkom alebo hocičím iným. Sú zaslepení a nie je možné niečo im vyvrátiť. Viem to podľa seba, keby si vedľa mňa vtedy niekto sadol a chcel mi to vyhovoriť, tak sa mu to nepodarí. Oni majú teóriu, že všetci sú Židia, všetko je židovské a všetko, čo im chce povedať niekto iný a nie je v súlade s ich názorom, je zlé a sionistické.

Prečo ste s tým súhlasili aj vy?

Asi som sa nad tým nezamýšľal. Keď som začínal, mal som 13 rokov a pochopil som to až neskôr.

Kedy u vás nastal zlom?

Pred tromi rokmi. Začal som nad tým intenzívne uvažovať, už som s nimi nechcel chodiť von. Stále mi telefonovali. Potom sme raz boli v meste ako partia. Pred nami išiel normálny chalan s babou. Mal trošku dlhšie vlasy, ale nič výnimočné. Ako sme sa k sebe blížili, počul som, že asi dostane. Vtedy som si uvedomil, že ak tento chalan dostane, tak je to posledný deň v živote, čo som s nimi vonku. Tak sa aj stalo. Ten chalan dostal strašnú bitku, ale strašnú. Dievča, ktoré ho chcelo brániť, dostalo tiež. To bol môj posledný deň s nimi.

Koľko trvalo, kým ste sa dokázali odpútať?

Dlho, robili mi aj vážne problémy. Je to niečo strašne zložité. Nie je to country club, kde prídeš a odídeš. Odísť je vážna vec.

Predtým ste boli aj vy ten, čo bil a udieral?

Samozrejme. Chodili sme na naše koncerty a ak je človek neonacista, tak to v ňom vybičuje agresiu. Ešte mesiac po koncerte som mal v sebe obrovskú energiu. Keď človek okolo seba vidí 300 ľudí ako hajlujú, tak to extrémizmus strašne podporuje.

Ako taký záťah vyzerá, išli ste von s tým, že teraz niekto dostane?

Jasné, iba s tým. Tu v Bratislave sa to najlepšie riešilo tak, že sme stáli pod Novým mostom. Väčšina sa skryla, jeden pozeral, kto príde pod most na zastávku. Keď prišiel niekto vhodný, iba sa mávlo a už to išlo. Ten človek nemal šancu. Hocikedy, keď išiel v meste oproti vhodný adept, tak sme mu naložili.

Kto je vhodný adept?

Všetci. Keď sú napití, tak úplne všetci. Normálni ľudia bez vážneho dôvodu, sú to úplne nezmyselné útoky. V rokoch 2000 až 2002 boli najvhodnejší tí, čo mali nejaký odznak, lebo skíni odznaky nikdy nenosia. V tom čase to začalo byť vážne na polícii. Ak išlo o rasový útok, tak to bolo zlé. Preto sa najviac útočilo na antifašistov.

Dávali ste si vtedy pozor, aby ste neútočili na niekoho s inou farbou pleti?

Nie, ale riešili sme to tak, že keď už bol niekto čierny, čo bolo, samozrejme, najlepšie, muselo to byť na mieste, kde bola najväčšia pravdepodobnosť, že sa na to nikdy nepríde.

Pri tom Novom moste vás muselo vidieť množstvo ľudí, nebáli ste sa?

Nie. Mali sme kukly. V zime sa to nosilo zrolované ako čapica presne na oči a vždy sa to iba v priebehu sekundy stiahlo.

Kam ste potom ušli?

Rozpŕchli sme sa a o pár minút sme sa stretli v konkrétnej krčme, počkali hodinku, kým sa všetko utíši a pokojne išli domov. Na druhý deň sme sa v krčme tešili, ako sme to niekomu zase dali.

Ako ste vedeli, že ten človek má dosť?

Nevedeli sme to.

Ak by ste niekoho zabili, v tom momente by vás to netrápilo?

Určite by to nikoho netrápilo.

Čo ste so sebou nosili?

Boxer, čo je asi najbrutálnejšia zbraň. Potom najmä kovové trubky, ktoré sa zmestili za chrbát. Samozrejme aj nože. Boli aj pištole, ale nikdy som nebol svedkom, že by sa použili.

Nôž sa používal pravidelne, poznáš ľudí, ktorí ho používali?

Samozrejme. Najmä na takých miestach, kde to nebolo viditeľné, na to sa dával pozor. Ideálne je Staré Mesto, kde je množstvo uličiek a nemôžu tam veľmi chodiť autá. Bol tam veľmi ľahký únik. Ten, kto je ochotný použiť nôž, v očiach ostatných stúpne a psychicky ich povzbudí. Povedia si, ja som ešte nikoho nepichol, ale vidím, že on to urobil a má na to. Nacizmus je ťažká choroba na mozog, lebo to človek začne ťažko prežívať. Ja som zabil päť rokov takými hlúposťami.

Keď ste toto všetko robili takmer verejne, museli ste sa dostať do kontaktu s políciou. Ako sa k vám správala?

Myslím si, že je to už oveľa lepšie. Keď sme začínali, tak nás iba zapísali a skontrolovali si preukazy. To bol signál, že v ten deň musíme byť bez konfliktu. Postupom času začalo prehľadávanie. Už vedeli, že máme pri sebe arzenál zbraní, keď pri nás našli boxer, čo je útočná zbraň, to sa už človek nevyhovorí a boli z toho problémy.

Mali ste niekedy pocit, že sa vás policajti báli, alebo zatvárali oči?

Samozrejme, zatvárali. Keď som začínal, strašne sme rozkopali jedného černocha. Policajt pritom stál dva metre odo mňa. Otočil sa, ako keby to nevidel.

Zadržali vás niekedy?

Raz kvôli inému černochovi, ktorého sme napadli. Bol som mladý, nedostal som nič.

Sú medzi policajtmi skíni?

O jednom z inej partie som vedel. Keď sa niečo stalo a išli ho kontrolovať, chalan vytiahol preukaz a ukázal im ho, aby ho kolegiálne nechali tak a zaručoval sa za ostatných. Niekedy nám povedal, chalani teraz nechoďte do mesta, kukláči budú robiť záťah a podobne. Viem ešte o jednom skínovi policajtovi - je kukláč.

Láka skínov stať sa policajtmi alebo vojakmi?

Ľudia, ktorí sa tomu vážne venujú, k tomu smerujú. Je to ruka zákona, je to niečo, čo ti zlepšuje možnosti v tom, čo robíš, lebo to môžeš ututlať. Ide im o právomoc robiť niečo, za čo nemusí byť človek potrestaný. Aj SBS-ky a mafie sú plné skínov. Prišli tam ako bitkári od skínov, potom ich zaslepili peniaze.

Na koľkých útokoch ste sa zúčastnili?

Koľko ľudí bolo zbitých? 200 určite.

Koľko z nich bolo inej farby pleti?

Asi 30 percent. Zvyšok boli ľudia, ktorí sa v tú chvíľu v našich opitých hlavách stali adeptmi.

Vedeli rodičia, v akej partii sa pohybujete?

Mal som svoju izbičku, kde som mal kopu trofejí. Tie sa najlepšie získavali v Sade Janka Kráľa. Keď sme niekoho dokopali, chytil som mu mikinu, odpáral som mu nejaký nápis a vyložil som ich doma. Ja som ich zbieral, tešil som sa z toho.

Snažila sa rodina, aby ste s tým prestali?

Nesúhlasili s tým. Dedko sa vždy snažil prehovoriť ma, ale keď je niekto skinhed, tak to nemá význam. Aj triedna učiteľka to so mnou chcela riešiť, ale poslal som ju do čerta.

Znamenali ste medzi spolužiakmi niečo viac, keď vedeli, čo robíte?

Áno, báli sa ma.

Po tele máte tetovania s nacistickými symbolmi. Čo robíte, keď chcete ísť v lete na kúpalisko, hanbíte sa za to?

Už nie som ich členom, ak má niekto problém, hneď mu to vysvetlím. Ja k nim už proste nepatrím. Je pravda, že ľudia na mňa zazerajú.

Nechcete to dať dole?

Na budúci mesiac.

Neonacisti bežne hajlujú, ako na to reaguje okolie?

Mlčaním. Boja sa, že keby sa ozvali, dostali by. My by sme to riešili tak, že by išli dole.

Vy ste mali krčmu, kde ste sa stretávali, mali ste tam vlajku a bežne ste tam hajlovali. Bolo to také neonacistické hniezdo?

Áno bolo. Majiteľ s nami nesúhlasil, ale nič proti tomu nemal, lebo sme mu robili tržbu. Teraz už ten človek zakazuje skínom chodiť do jeho podnikov.

Sú u nás miesta, kde sa dajú kúpiť neonacistické knihy, hudba a podobne?

V jednom obchode dlhé roky fungoval podpultový predaj. Kupoval som tam muziku.

Berú neonacisti aj drogy?

Chuligáni sú rozdelení na dve časti. Praví a nepraví. Tí praví sú čisto na alkohole, tí druhí šnupú kokaín, dávajú si pervitín, fajčia trávu. Sú to blázni, ale trošku normálnejší. Neonacisti drogy neberú. Neonacizmus a drogy sú nezlučiteľné a najmä marihuana.

Na futbal a hokej chodili vyholené hlavy, sú to naozajstní fanúšikovia?

Bol to priestor, kde každý vedel, že sa tam môže stretnúť so svojou komunitou. Hokej a futbal bola iba zámienka, aby sa mohli stretnúť.

Keby ste mali neonacistom niečo odkázať, čo by to bolo?

Nech sa spamätajú, lebo to nemá žiadny význam.