iann, Lili Horváth, Jan Frycz, Pál Mácsai, János Kulka, Ady Hajdu, Matej Landl

Uplynulo viac ako pätnásť rokov od skončenia boľševického režimu, no v slovenskej (ale ani v oveľa agilnejšej českej) kinematografii nevznikol jediný film, zobrazujúci osudy dôležitých postáv našej novodobej histórie. A pritom sú často hodné antickej drámy - Alexander Dubček rovnako ako Gustáv Husák, o postavách vojnového slovenského štátu ani nehovoriac. Filmári sa dosiaľ nezmocnili ani Milana Rastislava Štefánika, ktorého naša súčasná rozštiepená a rozškriepená spoločnosť napodiv vníma jednotne - pozitívne.

Preto treba so sympatiami uvítať akýkoľvek pokus o umelecký filmový pohľad na novodobé dejiny, tým viac, ak vznikol aj so slovenskou koprodukčnou účasťou. Na Slovensku určite žije veľa ľudí, ktorí majú k maďarskej revolúcii z roku 1956 veľmi blízky citový vzťah. Práve osobný, subjektívny prístup je príznačný pre novú snímku maďarskej režisérky Márty Mészárosovej Nepochovaný mŕtvy.

Svoj pohľad na vtedajšieho premiéra Imreho Nagya, ktorého neskôr popravili, skladá z autentických spravodajských a dokumentárnych filmov i z hraných sekvencií. Výsledkom nie je hraný dokument, skôr dráma, podfarbovaná dobovými dokumentmi. Jan Nowicki (inak režisérkin manžel) výkonom v hlavnej role dokazuje, že jeho výber nebol len rodinnou záležitosťou.

Napriek tomu chvíľami zreteľne cítiť režisérkinu neistotu, váhanie medzi dokumentárnosťou a drámou prerastá do zdĺhavej opisnosti, podchvíľou sa neubráni ani kontraproduktívnej heroizácii a patetizmu. Udalosti predchádzajúce Nagyovej internácii preletí rýchlosťou blesku, čas väznenia, výsluchov a procesu sa vlečie ako utáraný slimák.

V podobe, ako ho môžeme vidieť v našich kinách, je film príkladom toho, ako môže zlý preklad potlačiť všetky kvality. Slovenský dabing je totiž nevhodný, silu autenticity (aj atraktívnosti pre slovenských divákov maďarskej národnosti) by zachovali len titulky. Okrem toho, že preklad je neobratný po stránke lexiky i štýlu a s obrazom sa citovo rozchádza, zlyhala aj réžia slovenského znenia. Hlasy sú zvolené nevhodne, výkony slovenských dablérov sú chvíľami mizerné a pre častú prílišnú asynchrónnosť dabing neobstojí ani po stránke remeselnej.

Čudná je i dramaturgia slovenského znenia, keď necháva dabovať aj autentické dokumentárne sekvencie, zatiaľ čo niektoré hrané časti titulkuje, maďarské medzititulky raz uvádza v slovenskom zvuku, inokedy v slovenských titulkoch, ďalšie celkom ignoruje. Mimovoľne to vyznenie snímky posúva až kamsi za hranice surreálneho zážitku. Zlý sen.