Koncertný mikrofón už niekoľko rokov strieda s divadelným javiskom. Medzitým ešte dokáže skladať piesne a nakrúcať filmy ako napríklad Krysař, Non Plus Ultras a Post coitum. V súčasnosti nakrúca film Hrubeš a Mareš v hlavnej úlohe spolu s Janom Budařom. Rozhovor s denníkom SME vznikol prostredníctvom e-mailu.

Hráte v divadle a v krátkom slede ste nakrútili viacero filmov. Kedy vlastne stíhate písať nové pesničky?

V medzičasoch. Vo chvíľach, keď už na mňa padá ťažoba zo všetkého, v čase, keď som pod poriadnym tlakom. Pesničky sa vynoria znenazdania a ja ich len prenesiem na papier.

Mikrokosmos znie oproti predchádzajúcim albumom skôr ako vaša osobná výpoveď a nie ako radový album Kryštofu. Prečo?

Možno to je aj moja výpoveď. Keď človek píše deväťdesiat percent materiálu, ťažko sa tomu vyhne. Aj keď je fakt, že na Mikrokosme sa dosť úprimne vyspovedám spevom z toho, čo cítim. Veľa ľudí to zaskočilo. Takúto otvorenosť nečakali.

Z nových piesní vanie odovzdanosť, smútok, trápenie. To však nie sú pocity, s ktorými človek chodí rád na verejnosť. Čo potrebuje na to, aby ste zložili pieseň?

Už som to asi trochu naznačil. Stres, tlak, úzkosť? Kto vie? Ale rozhodol som sa, že ďalšie piesne budem písať vo veselšom duchu. Takže uvidíme.

Album vznikol za pomoci producenta Jana P. Muchowa. Vraj jeho angažovanie do tejto roly sa rovná komerčnému neúspechu.

Tak by som to netvrdil, ale je fakt, že je to človek, ktorý má veľký rešpekt, no nie tým, že by predával tony platní. Je to taký nekompromisný zvukový kúzelník s neuveriteľným citom pre hudbu. To on nám povedal, že do toho pôjde, ale varoval nás pred nízkym predajom. A vidíte, už je preč skoro dvadsaťtisíc nosičov, čo považujeme za úspech.

Pred časom vás oslovila britská pobočka EMI s naspievaním vašich skladieb v angličtine. Dajú sa vaše texty plné poetizmov prebásniť do angličtiny?

Práve som oslovil v Čechách uznávaného shakespearológa a ten zas jedného írskeho básnika. Pokúsime sa o to, aj keď je faktom, že tá naša poetika sa do angličtiny bude prenášať len veľmi ťažko.

Prednedávnom ste oslávili desiate výročie skupiny, ktorá bola tesne pred nahrávaním prvej platne na rozpadnutie. Čo dnes drží skupinu pohromade?

Možno splnený sen. Trávili sme v pivnici veľa času, mňa začali lanáriť najrôznejšie divadlá a taktiež sme dospievali a bolo treba premýšľať o tom, kam sa budú uberať naše životy. Hudba bola najprv naším koníčkom. Potom ale prišiel zlom a Kryštof sa stal cestou pre našu budúcnosť.

Ste jedným z mála veľkých kritikov SuperStar v Česku. Môže z tejto hry na hviezdy vzísť skutočná osobnosť?

Možno, ale rozhodne ide o nečestnú súťaž, ktorá potláča prirodzený vývoj hudby. Je to vymývanie mozgu, ktoré s muzikou nemá nič spoločné. A či sa dá nájsť nejaká osobnosť? Dúfam, že keď už nás médiá takto trestuhodne napádajú všetkým, čo s touto súťažou súvisí, nájde sa aspoň jeden človek, ktorý nebude cítiť umelou hmotou.

Na albume spievate, že nie ste prefabrikátom. Ako sa však vyrovnávate s obvineniami, že Kryštof je komerčnou skupinou?

Ale kto vie, kde sa začína hranica komercie a kde sa končí? Tá nie je daná úspechom, ale vnútornou hodnotou. Predávame veľa albumov, ale to ešte neznamená, že sme súčasťou šoubiznisu. V estrádach a na playback nás hrať neuvidíte.

Autor: PETER BÁLIK