Dokumentácia o ľuďoch, ktorých za socializmu zastrelili na hraniciach, bola až do roku 2003 tajná. "Utajovanie malo kryť zlé svedomie komunistického štátu," myslí si Miroslav Lehký z Ústavu pamäti národa. Ústav prípady rekonštruuje a pripravuje žaloby.

O život na hraniciach prišlo 320 ľudí. Relácia Slovenskej televízie Reportéri sa včera venovala prípadu Márie Gáchovej, ktorú zastrelili na hraniciach v roku 1953, hoci vôbec nechcela utiecť do zahraničia. Žena bola duševne chorá a zastrelili ju v októbri, keď sa vybrala k rakúsko-slovenskej hranici na huby.

Dvaja pohraničníci na ňu strieľali, keď bola ešte dva a pol kilometra od hranice, a mohli ju pokojne zadržať. Okrem toho mala pred sebou ešte elektrinou napustený ostnatý drôt. "Na takejto vzdialenosti ju hliadka mohla zadržať," hovorí Lehký.

Pohraničníci na ňu kričali stoj, a keď išla ďalej, začali strieľať. Boli od nej asi dvadsať metrov. Strieľať mali Čech Jaromír H., ktorý bol veliteľom hliadky a mal samopal, a Slovák Anton O. z Trnavy, ktorý mal pušku.

"Vtedy boli také predpisy a zákony. Dnes je iná doba," hovorí veliteľ hliadky Jaromír H. "To bola nešťastná náhoda, ja som ju nezastrelil." Tvrdí, že strieľal hlavne jeho slovenský kolega. Čech vypovedal aj pred vyšetrovateľom, Slovák nikdy. "Začal strieľať veliteľ, ja som potom," hovorí Slovák. "Naraz padla. Keby som vedel, či to bolo z mojej pušky, alebo jeho..." Zo samopalu bolo vystrelených 36 nábojov, z pušky štyri.

"Nedalo sa, nedalo," hovorí Čech na otázku, prečo ju nezadržali, ale zastrelili. "Ja neviem meno, keď som niekoho zastrelil, mne nepovedali meno," hovorí Anton O.

Syn Márie Gáchovej sa o tom, ako matka zomrela, dozvedel až po rokoch. Nevie ani, kde je jej hrob. Podľa tajného rozkazu ministra národnej bezpečnosti museli byť zastrelení ľudia pochovaní na neznámom mieste neprístupnom pre verejnosť.

Obidvaja pohraničníci televízii sľúbili, že prídu na miesto činu. Keď neprišli, syn Márie Gáchovej zavolal Antonovi O. a pýtal sa ho, prečo neprišiel. "Čo tam budem robiť, to je 50 rokov, rozmýšľať nad tým, čo sa stalo. Prečo ste neprišli o dvadsať rokov skôr? Ľutujem to, musel som strieľať."

Syn odpovedá: "Nič sa nestalo, život ide ďalej, raz to treba oživiť, však sme ľudia, nie?"

"Ja sa mu ospravedlňujem, čo sa dalo urobiť? Nič iné," hovorí Čech.

Slovenská polícia aj prokuratúra prípad zamietli zo stola, lebo ide o premlčaný trestný čin.

(mož)