MÁRTA MÉSZÁROSOVÁ patrí medzi popredné maďarské režisérky dokumentárnych i hraných filmov. Detstvo prežila v Kirgizsku, kam jej otec s rodinou unikol pred politickou situáciou v Maďarsku. Nakoniec sa sám stal obeťou stalinistických čistiek. K tomuto obdobiu sa Márta Mészárosová vracia aj v cykle Denníkov, naposledy vo filme Malá Vilma - Posledný denník.

Cítenie dokumentaristky sa premieta aj do jej hranej tvorby: vo filme Nepochovaný mŕtvy využíva mnohé dobové archívne zábery. Film je príbehom maďarského ministerského predsedu Imre Nagya od vypuknutia revolúcie v roku 1956 až po jeho popravu v roku 1958. Vo vedľajších úlohách sa predstavia aj niektorí slovenskí herci, napríklad Ady Hajdu či Matej Landl. Navyše, časť filmu, ktorá sa odohráva v rumunskom Snagove, sa nakrúcala na Slovensku. Hlavnú postavu stvárnil manžel Márty Mészárosovej, poľský herec Jan Nowicki.

Kde ste boli vy počas revolúcie v Maďarsku v roku 1956?

Na začiatku revolúcie som bola v Budapešti, ale práve 23. októbra som odišla do Moskvy študovať. Do Budapešti som sa vrátila až v decembri.

Ako ste v tom čase vnímali situáciu? Mali ste už v októbri, keď revolúcia vypukla, predstavu, aký vplyv môžu tieto udalosti mať na ďalšie smerovanie krajiny?

Situácia v krajine bola veľmi napätá. Vedela som, že ide o prejavy útlaku, ja som už v tom čase nemala o politickej situácii žiadne ilúzie. Tieto udalosti som nikdy nepovažovala za kontrarevolúciu, bolo mi jasné, že ide o revolúciu. Nie preto, že by som bola smelá, jednoducho, v tom čase už nebolo o čom diskutovať.

Prečo sa podľa vás filmári v Maďarsku približujú k udalostiam z roku 1956 tak opatrne?

Maďarské dejiny sú veľmi komplikované. Maďari majú dodnes veľké problémy s vlastnou históriou, identitou. Historické témy neboli doteraz dostatočne spracované ani knižne, ani filmovo. Dodnes nie je poriadne spracovaná téma druhej svetovej vojny, holokaustu ani temné obdobie kádárizmu. Asi veľmi radi odsúvame problémy bokom.

Zdá sa, že maďarská vláda štedro podporuje výrobu veľkých historických filmov, ale k filmom, ktoré sa venujú novším dejinám, sa stavia macošsky. Niekdajší minister kultúry Attila Várhegyi vám dokonca povedal, že Imre Nagy nie je ich hrdinom.

Je pravda, že vláda veľmi štedro podporila napríklad najnovší film Lajosa Koltaiho Bezosudovosť (nakrútený podľa rovnomenného románu nositeľa Nobelovej ceny Imre Kertésza, pozn. red.), ale mne sa skôr zdá, že zatiaľ nemá žiadnu koncepciu vo výrobe historických filmov. Nedá sa jednoznačne povedať, že by niektoré témy podporovala a iné nie.

Prečo je postava Imreho Nagya prijímaná aj verejnosťou dodnes tak rozporuplne?

Neviem. Maďari majú komplikované povahy. Navyše, Imre Nagy nikdy nikam nepatril. Nebol ani intelektuálnym židom, ani kádáristickým proletárom, on bol obyčajný sedliak, bol úplne iný ako ostatní, možno aj preto sa k nemu nijaký politický prúd nehlási.

Ako na film zareagovali predstavitelia spoločenského života v Maďarsku?

Vcelku dobre. Snímku si na premiére v októbri 2004 pozreli predstavitelia vlády, na druhý deň film videla opozícia. Zdal sa jej v poriadku.

Autor: Ildikó Pongó(Autorka je filmová kritička)