Američania sa bránia a tvrdia, že auto nereagovalo na znamenia, nebrzdilo. Pre hliadku to je jasný signál, že musí konať. Presne tak sa totiž správajú samovražední atentátnici.
Kto je na vine? Prečo sa z kontrolného stanovišťa, ktoré by malo byť zárukou istoty, stane miesto smrti?
Taliani to majú jasné: zlyhali Američania, ktorí sa správajú ako okupanti. Novinárka aj agenti, ktorí prechod stanovišťom prežili, tvrdia, že výstražné signály nevideli a hneď na nich strieľali.
Američania priznávajú, že kontrolné stanovištia sú obrovský problém. Opakujú, že v Iraku je vojna a oni musia v prvom rade myslieť na bezpečnosť. Ak sa blíži auto príliš rýchlo, mávajú rukami, strieľajú do vzduchu, blikajú baterkami. Keď nepribrzdí, považujú ho za hrozbu.
Vojaci sa musia rozhodnúť za pár sekúnd. Môžu to risknúť a dúfať, že auto riadi nepozorný vodič a všetko sa vysvetlí, alebo začnú páliť. V Iraku samovražední atentátnici v autách útočia takmer každý deň. Preto tak často na podozrivé vozidlá strieľajú. Umožňujú im to predpisy, ktoré nedovoľujú, aby vojaka súdili za smrť civila na kontrolnom stanovišti.
Reportéri z Iraku opisujú úskalia systému kontrol na cestách:
- ľudia nedokážu rozlíšiť, čo vlastne kontrolné stanovište je, často je to len skupina vojakov postávajúca na kraji cesty a jeden tank. Vodičovi nenapadne, že má brzdiť.
- pred americkou hliadkou často stojí iracká hliadka. Tá väčšinou auto pustí ďalej a šofér predpokladá, že to platí aj na ďalšej kontrole, tentoraz už americkej.
- a hlavne je všadeprítomný strach. Ľudia sa boja ísť pomaly, lebo sa stávajú terčom pre ostreľovačov, vojaci sa boja, že v aute sú teroristi.
Toto sú najčastejšie dôvody, prečo Američania strieľajú na civilistov. Ako je však možné, že Američania strieľali na spojencov?
Denník The Washington Post zisťoval okolnosti streľby priamo na mieste. Všetko nasvedčuje tomu, že na kontrolnom stanovišti o talianskej novinárke a agentoch, ktorí ju oslobodili, nevedeli.
Až tu je niekde naozajstný dôvod, prečo došlo k streľbe. Nie je jasné, či Taliani skutočne stihli nahlásiť, že prichádzajú na letisko, ako teraz tvrdia. Od oslobodenia k prestrelke ubehlo len 35 minút. Na cestu na bagdadské letisko, ktorá je považovaná za najnebezpečnejšiu v celom Iraku, sa mohli vybrať aj tajne.
Oslobodená novinárka opakuje, že ju vopred upozorňovali, že Američanom sa nepáči, ak niekto vyjednáva s únoscami.
