nenie svoju váhu i ohlas v odborných kruhoch. Konkurencia v Perugii, dejisku záverečného turnaja, bola objektívne nad sily lídra našej extraligy. Pre Seničanky, i keď majú medzi sebou viac zahraničných hráčok, bola konfrontácia s dvoma družstvami z najkvalitnejšej ligy vôbec - talianskej - s legionárskym výkvetom z Brazílie, Kuby či USA a špičkového ruského tímu v prvom rade nezaplatiteľnou skúsenosťou.

Pohár CEV ostal v Taliansku. V domácom prostredí ho získali hráčky Pallavolo Sirio Perugia, ktoré vo finále nedarovali Balakovu z Ruska ani set. Na treťom mieste skončil ďalší taliansky tím Vini Monte Schiavo Jesi. K Poháru CEV majú družstvá z Apeninského polostrova dôverný vzťah. Trofej nepustili z rúk už deväť rokov, jej posledným netalianskym majiteľom bol nemecký Münster v roku 1996. Vlani ho získalo Bergamo, predtým Novara a v roku 2002 Modena.

Seničanky prehrali v semifinále s Balakovom 0:3 po ustráchanom výkone, tréner Vladimír Sirvoň hráčkam vyčítal zbytočný rešpekt pred súperom zvučného mena. Po nedeľňajšom súboji o 3. miesto proti Jesi, v ktorom získali set, bol spokojnejší. "S talianskymi družstvami sa sety len tak ľahko nezískavajú, navyše nie na ich pôde. To, čo sme predviedli v prvých dvoch setoch, približne splnilo moje predstavy. Ďalšie dva sme pomerne hladko prehrali, potvrdilo sa, že v takýchto zápasoch je náročné udržať vysokú úroveň hry. Aj keď dievčatá nepredviedli svoje optimálne výkony, v porovnaní so sobotou sa zlepšili, nehrali tak kŕčovito a bojazlivo," povedal Sirvoň a dodal, že vzhľadom na zdravotné problémy štyroch hráčok základu družstva v týždni pred Final Four i rozdiel v kvalite kádra v porovnaní so súpermi, nepovažuje účinkovanie v Perugii za neúspech.

(šef, sita)