Adolf Hitler sa tu nechával s obľubou fotografovať. Prechádzky so psom či rozhovory s prostými dedinčanmi na pozadí nádhernej bavorskej prírody mali z nacistického vodcu urobiť skromného muža z ľudu.
Posledné zábery z vrchu Obersalzberg pri Berchtesgadene sú plné luxusu. Neďaleko miesta, kde Hitler napísal časť svojho Mein Kampf, kde plánoval vojenské útoky a vyvražďovanie svojich odporcov, sa bude v najbližších rokoch hrať golf, lyžovať a saunovať.
Na vrchu s temnou minulosťou otvorili pred týždňom luxusný päťhviezdičkový hotel britského reťazca Intercontinental.
Turisti chodili dávno pred Hitlerom
"Bola to veľká senzácia, ale sama neviem, čo si mám o tom myslieť," hovorí pani Irene, ktorá sa v Berchtesgadene narodila. Je jednou z mála miestnych, čo si nový hotel ešte neboli pozrieť. V deň otvorených dverí prišlo desaťtisíc ľudí, takmer každý druhý z mestečka a blízkeho okolia.
Nielen ona pripomína, že ľudia sa tu odjakživa živili turizmom a to dávno predtým, než si toto miesto vyhliadol Hitler a jeho posluhovači. "Moji známi si určite polepšili, a to je hotel otvorený len pár dní. Ich bavorské hudobné večery sú teraz plné ľudí z hotela," hovorí.
Za tých pár minút, čo sa rozprávame, ju oslovilo päť cudzincov, aby sa opýtali na cestu do centra mestečka. Turistov je tu podstatne viac, než bolo mestečko medzi Alpami v posledných rokoch zvyknuté.
Tretie centrum moci
Podľa príručiek chodia turisti do Berchtesgadenu už viac ako 900 rokov a samotný vrch Obersalzberg bol pred 2. svetovou vojnou jedným z najnavštevovanejších miest v Nemecku. Až do roku 1923, keď si tu Hitler začal budovať svoje pompézne sídlo.
Po Berlíne a Mníchove sa z neho stalo tretie centrum nacistickej moci. Z malého dreveného domku vyrástla pompézna rezidencia Berghof, ktorú onedlho obklopovali vily Hitlerových najbližších spolupracovníkov ako bol Martin Bormann, či Hermann Göring. Postavili tu nacistické kasárne, podzemné bunkre, dokonca škôlka a kaviarne.
Pani Linda Pfnuerová tento úsek dejín podrobne pozná. Minulosťou regiónu sa živí. Od roku 1999 pracuje v dokumentačnom stredisku na vrchu Obersalzberg, ktorý podrobne mapuje nacistické zločiny druhej svetovej vojny. Proti hotelu, ktorý je od múzea asi desať minút pešo, nič nemá.
Najprv bolo múzeum
Myslí si, že bavorská vláda sa rozhodla správne. Zriadila na vrchu dokumentačné stredisko, ktoré ročne navštívi viac ako 100-tisíc Nemcov a cudzincov. Až potom súhlasila so stavbou luxusného hotela.
Je sobota a múzeum je plné hostí. Počuť plač netrpezlivých detí, ruštinu i angličtinu. Starí i mladí si prezerajú minulosť "orlieho hniezda", z ktorého vodca niekoľko mesiacov v roku diktoval tempo Nemecku a svetu.
Najviac ľudí je v podzemných bunkroch z Hitlerových čias. Ostatné budovy zničili pri bombardovaní na konci vojny, ruiny neskôr zrovnali so zemou, aby ich nemohli navštevovať Hitlerovi obdivovatelia.
Hotel
Cudzincovi by sa mohlo zdať, že luxusný hotel, o ktorom sa teraz toľko píše, je prvým a jediným. Penzióny a maličké hotely tu však vidieť všade. Pretože stále sneží, zimná sezóna je v plnom prúde. Autami a autobusmi sa na vrch vyvážajú turisti s lyžami alebo bežkami. Až do roku 1995 tu dovolenkovali hlavne Američania. Za 50 rokov, ktoré tu po vojne strávili, prilákali viac ako päť miliónov turistov.
Nájsť vstup do hotela Intercontinental nie je vôbec jednoduché. Obrovská presklenná budova vyzerá zvonku nedobytná, chránená metrovými závejmi snehu. Ošiaľ, ktorý pred týždňom hotel vyvolal medzi miestnymi a novinármi, už opadol. Na svahu pri hoteli sa lyžuje niekoľko turistov, pred hotelom sa v bazéne medzi závejmi snehu kúpe jeden z hostí. Ticho prerušuje iba smiech niekoľkých nemeckých dôchodcov v bavorských krojoch, ktorí sa vracajú do hotela.
Sprchy a plynové kozuby
Riaditeľ hotela Jörg Böckeler nás presviedča, že je to len zdanie. "Od piatku máme obsadených všetkých 135 izieb a už teraz máme hotel rezervovaný na veľkonočné sviatky." Záujem médií urobil svoje. Riaditeľ je spokojný, hoci na novinárov nemá dobré spomienky.
"Keď som si čítal noviny, v ôsmich článkoch bolo uvedených osem miest, kde hotel stojí." Aby boli materiály príťažlivejšie, novinári písali, že hotel stojí na mieste, kde bol Hitlerov Berghoff, Bormannova vila či nacistické kasárne. "V skutočnosti tu nebolo nič, nič sme teda nemuseli búrať. Hitlerov Berghoff je kúsok ďalej a nevidno ho ani z okien našich izieb," hovorí riaditeľ.
Najviac ho šokovalo, keď si v novinách čítal, aké sú tu sprchy a plynové kozuby, zjavne v narážkach na koncentračné tábory. "Hlavice na sprchy boli vymyslené pred 104 rokmi, boli už v hoteli Savoj v Londýne."
Knihy a školenia
Riaditeľ je presvedčený, že región musí žiť ďalej a že mu nový hotel pomôže postaviť sa znovu na nohy. Pritiahne nových zákazníkov a dá prácu miestnym.
"Určite budeme musieť robiť veľa vecí, ktoré iné hotely robiť nemusia - presne vedieť, akých hostí tu máme, aké konferencie sa u nás budú organizovať. Ak budem mať pochybnosti, hotel im neposkytnem," hovorí Böckeler.
Skôr než hotel otvorili, dali do každej z luxusných izieb knihu o nacistických zverstvách a personál špeciálne vyškolili. "Všetci sme si boli pozrieť tunajšie múzeum," potvrdzuje recepčný Alexander König. Keď sme zvedaví na detaily z minulosti, zareaguje presne, ako ho vyškolili. "Najlepšie bude, keď si ho pôjdete pozrieť," odporúča zdvorilo.
Minulosť tu podľa neho zaujíma iba novinárov. "Naši hostia si sem prišli oddýchnúť," dodáva, keď sa s nami lúči. Napokon, kto by si v apartmáne za 95-tisíc korún za noc čítal o nacistických zverstvách. Na to je na Hitlerovom vrchu priveľa luxusu.
Autor: MIRIAM ZSILLEOVÁ, Berchtesgaden
