Sanitky a záchranné stanice budú môcť prevádzkovať aj súkromníci. FOTO - ARCHÍV SME

"80 percent populácie je dostupných do 10 minút a 95 percent do 15 minút. To je výrazné zlepšenie oproti dnešku," tvrdí reformný tím ministerstva zdravotníctva. Umiestnenie nových staníc vypočítali dopravní experti, brali do úvahy kvalitu ciest, ale aj možné zlyhanie ľudského faktora.

Zákon o záchranke, ktorý platí od januára, hovorí, že stanice môžu prevádzkovať aj súkromní podnikatelia. Do konca marca 2006 musí ministerstvo zdravotníctva urobiť konkurz na prevádzkovateľov všetkých 207 staníc, zúčastniť by sa na ňom mali aj terajší prevádzkovatelia.

Voľný trh v oblasti rýchlej zdravotnej služby časť lekárov zneistil. Tvrdia, že službu by mal zabezpečovať štát - aby sieť zostala "stabilná" a nepodliehala "živelnosti trhu". Ministerstvo si myslí, že podnikateľov dokáže motivovať, pretože "zabezpečí dostatočné financovanie a poskytovateľ má záruku štvorročného kontraktu". Ak nejaké územie zostane neobsadené, vyriešiť to musí štát spolu so župou.

Na jednu sanitku má podľa nových pravidiel pripadnúť 25-tisíc ľudí, dnes je to asi 50-tisíc. Počet sanitiek sa má zvýšiť na dvojnásobok. Prvou úlohou je podľa reformného tímu rýchly dojazd záchranky a stabilizácia pacienta, druhou odvoz pacienta do zdravotníckeho zariadenia.

Správne rozostavenie sanitiek v území a ich presuny budú riadiť operačné strediská v spolupráci so strediskami integrovaného záchranného systému. Ak sa stane, že pri hromadnej havárii bude treba viac sanitiek, voľné sanitky zo susedných rajónov zaujmú takú pohotovostnú polohu, aby v sieti záchranného systému nevzniklo príliš veľké "oko".

Záujemcovia musia preukázať kvalitné vybavenie

Záujemca na prevádzkovanie záchranky musí v konkurze preukázať, že má kvalifikovaný personál, materiálno-technické zabezpečenie a dosť peňazí.

Vybavenie stanice určilo ministerstvo vyhláškou.

Poradca ministra zdravotníctva Ivo Baláži povedal, že ak podmienky splní viacero záujemcov, prednosť dostane ten, kto ponúkne viac kapacít: "Výhodnejšie je mať jedného prevádzkovateľa na väčšom území, ako napríklad 25 malých." Prvé výberové konanie sa musí uskutočniť najneskôr do 31. marca 2006.

Ministerstvo: Záchranky budú môcť byť aj ziskové

Záchranky budú dostávať peniaze cez zdravotné poisťovne. Ministerstvo zdravotníctva určilo, že na každú sanitku paušálne vyplatia 695-tisíc korún mesačne, a k tomu tzv. výkonovú platbu 18 korún na odjazdený kilometer.

Zdravotné poisťovne tvrdia, že je to dvakrát viac ako doteraz, a podľa nich by mal prispieť ešte štát. "Poisťovne sa na vec môžu pozerať aj tak, že ich ekonomické výsledky budú oveľa lepšie, keď bude existovať kvalitná záchranka, pretože im zlacnejú náklady na liečenie pacientov," tvrdí riaditeľ Záchrannej a dopravnej zdravotníckej služby v Bratislave Karol Kálig.

Poradca ministra zdravotníctva Ivo Baláži hovorí, že platby by mali pokryť náklady na prevádzku záchranky, zostať by malo aj na zisk. "Len na zabezpečenie nepretržitej prevádzky sanitky je potrebných 15 ľudí," povedal.

Do decembra záchranky dostávali peniaze podľa počtu ľudí v zásahovom území. Tento model však nezohľadňoval, že mnohí ľudia žijú mimo svojho trvalého bydliska.

Mesačná paušálna platba na sanitku je radikálnou zmenou. Nastavenie takých cien, ktoré na jednej strane motivujú investorov zakladať záchranky, ale zároveň nevytvárajú stratu zdravotným poisťovniam, je nástrojom na vytvorenie hustejšej a kvalitnejšej záchrannej siete. Budúci rok ukáže, či sa to ministerstvu podarilo.

Nemocnica nebude mocť odmietnuť pacienta

BRATISLAVA - V prípadoch, keď je ohrozený život človeka, musia lekári spolupracovať so záchrankou a nemocnice bez zbytočného odkladu pacienta od záchranky prevziať. Ak tak neurobia, hrozia im trestnoprávne a profesné sankcie, a pokuta do pol milióna korún.

Lekári záchrannej zdravotnej služby si veľa sľubujú od toho, že ministerstvo zdravotníctva určí nemocnice, ktoré zabezpečia urgentnú pomoc. Tá má prísť ihneď, ako záchranka pacienta privezie. V praxi by to malo vyzerať ako v známom seriáli E.R. (Pohotovosť).

Vybrané nemocnice budú musieť prejsť prestavbami, ale aj organizačnými zmenami. Strediská urgentnej medicíny by mali človeku v ohrození života na jednom mieste ihneď poskytnúť kompletnú službu - od stanovenia diagnózy až po nevyhnutný lekársky zásah, vrátane chirurgického.

Pripravenosť nemocníc získať status strediska pre urgentné prípady je u nás rôzna. Ministerstvo ich bude vyberať tiež súťažou. Podľa riaditeľa Záchrannej a dopravnej zdravotníckej služby v Bratislave Karola Káliga by napríklad v Bratislave mali byť tri nemocnice, schopné zabezpečiť urgentný príjem - Ružinov, Kramáre a Petržalka.

Povinnosti záchranky a sankcie

* zabezpečiť výjazd sanitky do jednej minúty od prijatia pokynu,

* po vykonaní zásahu neodkladne prepraviť pacienta do najbližšej nemocnice, ktorá je schopná vzhľadom na jeho ťažkosti poskytnúť mu diagnostiku a liečbu,

* plniť pokyny operačného strediska,

* oznámiť ukončenie zásahu operačnému stredisku,

* viesť evidenciu o zásahoch a archivovať ju desať rokov,

* používať jednotné označovanie odevov, sanitiek a stredísk záchranky,

* za porušenie povinností môže ministerstvo vyrubiť pokutu do pol milióna korún.

(Zdroj: zákon 579/2004 o záchrannej zdravotnej službe)

Možné nedostatky nemocníc

pri prijímaní urgentných prípadov

* architektonické - schody, výťah, dlhé chodby. Pri prevoze pacienta zo sanitky na oddelenie intenzívnej starostlivosti v nemocnici sa stráca čas,

* technické - nedostatok prístrojov a zdravotníckeho materiálu v nemocnici na určenie diagnózy (röntgen, tomograf, sonograf, krv a podobne),

* organizačné - rozptýlené diagnostické prístroje a ambulancie na rôznych miestach nemocnice, pacienta treba prevážať z jedného miesta na druhé;

* personálne - nedostatok odborníkov na urgentnú medicínu a ďalších špecialistov.

Lekár čakal dva roky na licenciu pre záchranku, až zbankrotoval

Doktor Milan Valkučák z Komárna sa ešte pred tromi rokmi pokúšal získať licenciu na prevádzku záchranky. "Vtedy boli záchranky štátne a ani sa neuvažovalo, že by to mohol robiť súkromník," povedal. Kým dva roky čakal na licenciu, lízingové spoločnosti mu vzali sanitku aj prístroje. "Zbankrotoval som."

Licencia sa zadrhla v miestnej lekárskej komore v Komárne. Zástupca komory, ktorý mu mal súhlas podpísať, bol zamestnancom komárňanskej nemocnice, ktorá má záchranku tiež. Ak by Valkučák licenciu získal, musela by sa s ním nemocnica deliť o peniaze poisťovní. "Povedali mi, že vraj nebudú ukrajovať zo štátneho koláča."

Po tragédii na futbalovom ihrisku v Šuranoch, kam prišla nevybavená sanitka a chlapec na mieste zomrel, Valkučák súhlas nakoniec dostal, ale od regionálnej komory v Nitre. Dočkal sa aj licencie a zaradenia do siete.

Sanitka a prístroje však boli v lízingových spoločnostiach, a peniaze už nemal. "Skúšal som nájsť investora, obišiel som banky, ale pre ne táto oblasť nebola atraktívna."

Firmu s licenciou nakoniec kúpila spoločnosť Penta, odkúpila aj sanitku s prístrojmi. "Som rád, že sa to tak skončilo," hovorí Valkučák. Koľko na svojom pláne prevádzkovať záchranku prerobil, nechcel prezradiť, povedal len, že vybavenie sanitky stojí okolo 3 miliónov. Dnes má v Komárne ambulanciu, kde poskytuje preventívne vyšetrenia, plánuje otvoriť ďalšiu v Bratislave.

Keď si kupoval sanitku, najskôr o záchranke neuvažoval. Plán bol poskytovať mobilnú službu pre pacientov v byte bez obmedzenia pracovnej doby. Na lízing kúpil mercedes, ktorý nechal prerobiť, EKG prístroj, prenosné laboratórium. "Išlo o rozšírenú činnosť ambulancie prvého kontaktu. Chcel som pacientom ponúknuť služby, ktoré poisťovňa neuhrádza, ale je o ne záujem. Keď sa ľudia chceli napríklad s problémami so srdcom nechať vyšetriť v byte alebo pri prevencii náhlych úmrtí."

Sanitka sa časom vybavením začala viac podobať na voz záchranky, ktorú môžu preplácať poisťovne. "Robil som lekára na pohotovosti a videl, že štátne sanitky odchádzajú k pacientovi nevybavené. Tak prišiel nápad so záchrankou."

Autor: IVAN ŠTULAJTERINGRID DROZDÍKOVÁ