Richard Rybníček vstúpil do Slovenskej televízie 15. januára 2003. Do Mlynskej doliny prišiel hneď, ako dostal od predsedu parlamentu dekrét. Začal tým, že sa zaujímal o názory divákov - stretával sa s nimi na akcii nazvanej Tribúna ľudu. Tej napríklad sľúbil, že od roku 2005 už Slovenská televízia nebude vysielať telenovely. Potom prepustil časť zamestnancov, STV sa v rámci šetrenia presťahovala do menšej budovy, zrušil množstvo relácií, prišiel "nový začiatok, Jednotka a Dvojka sa výrazne odlíšili.

Dnes, v roku 2005, Slovenská televízia ponúka občas kvalitné filmy, ale popri tom vysiela naďalej telenovely, pribudlo množstvo relácií od Svadby snov cez Poštu pre teba až po SuperStar, vzniklo množstvo diskusií a konfliktov o tom, či verejnoprávna televízia plní svoje poslanie, či občas nie je príliš ustráchaná - pokiaľ ide o politiku a občas príliš odviazaná - keď ide o reality šou. Na otázky odpovedá generálny riaditeľ Slovenskej televízie RICHARD RYBNÍČEK.

STV bola vlani jednou z najdiskutovanejších tém. "Nový začiatok" v roku 2004 vyvolal vlnu kritiky kvôli bulvarizácii, komercionalizácii, strate verejnoprávneho charakteru. Je kritika opodstatnená?

Dôležité je, že to už treba vnímať na základe konkrétnych príkladov. Pretože kritika o tom, že STV ide zlým smerom, je podľa mňa nepodložená, nekvalifikovaná a nemá žiadne reálne argumenty. Treba si uvedomiť dve veci - hospodárime s peniazmi koncesionárov a pre mňa je dôležitý názor verejnosti. Pre mňa je oveľa dôležitejšia reakcia a názor verejnosti, ako názor politika alebo nejakého analytika, ktorí do nás kopú z každej strany a nemá to reálny podklad. Na jednej strane vy hovoríte, že sa kritika znáša zo strany politikov, intelektuálov a niektorých médií, na druhej strane si myslím, že verejnosť, teda 'obyčajný' človek je spokojný s tým, kam sa STV ubrala, takže pre mňa je názor verejnosti dôležitý.

Úlohou "obyčajného diváka" ale nie je zamýšľať sa nad tým, čo je poslaním verejnoprávnej televízie. Prečo pre vás nie je dôležitý aj názor odbornej verejnosti?

Myslím si, že STV plní svoje poslanie. Mnohí z kritikov hovoria len o Jednotke, preto by som rád pripomenul, že STV má dva programy. Ja si myslím, že predovšetkým na Dvojke, ale aj na Jednotke si plní svoje poslanie. Zároveň chcem povedať, že nemám žiadny problém s tým, že sme kritizovaní aj mediálnymi odborníkmi a novinármi. Bol by som len rád, keby kritika nebola len o kritike, ale keby dávala aj nejaké návrhy na riešenie. Zatiaľ nevieme, čo znamená podľa predstáv kritikov dobrá a dokonalá verejnoprávna televízia. Druhá vec je - kto je majiteľom tejto televízie? Koncesionári. A preto sú pre mňa divácky záujem a divácke ohlasy také dôležité, lebo oni sú majitelia.

A prečo tu tá kritika ale potom je?

Pretože tu bola vždy a je stále rovnaká. Fakt je ten, že STV je dnes sledovaná, opäť sa vrátila na pozíciu minimálne dvojky na trhu a dnes sa už dá o čom diskutovať. Predtým to bolo trinásť rokov len také seminárovanie a diskutovanie o niečom, čo nefungovalo, čo bolo zadlžené a čo malo problém. Dnes je to diskusia o niečom, čo má jasnú filozofiu, jasný smer, isté výsledky a ide ďalej.

Jednotke sa vyčíta, že je ako komerčný kanál. Keď sa pozrieme na programovú štruktúru, tak sa od súkromných televízií veľmi nelíši. Vo vašej koncepcii riadenia ste však tvrdili, že prvý okruh nebude mať rovnakú štruktúru ako komerčné kanály. V čom sa teda dnes odlišuje od súkromných staníc?

Napríklad výberom niektorých filmov, relácií. Domnievam sa, že Jednotka sa v súčasnosti neodlišuje od komerčných staníc svojou programovou štruktúrou. Je programovaná tak, aby bola konkurencieschopná iným staniciam. Niekedy sa líši tým, že mala väčšie diskusie o Európskej únii, vysielame príhovory politikov, bohoslužby, viac dokumentov atď. Z času na čas sú na Jednotke doplnené veci, ktoré majú spoločenský význam, ale momentálne je svojou štruktúrou konkurencieschopná komerčným staniciam. Máme ale viac európskej tvorby a silnejšie filmy, ako majú komerčné stanice.

Práve pri Jednotke vzniká dojem, že vás zaujíma len cieľová skupina 12+, hoci by verejnoprávna televízia mala poskytovať program pre rôzne cieľové skupiny. Minulý rok ste ešte tvrdili, že telenovely nebudú, tento rok ich však bude STV vysielať viac než tri hodiny denne. Má sa verejnoprávna televízia riadiť diktátom sledovanosti?

Akákoľvek verejnoprávna televízia sa má riadiť požiadavkami diváka, ľudí, ktorí si ju platia. Pre mňa sledovanosť znamená záujem diváka. My cez sledovanosť vieme, ako sa divák správa a čo chce. Keď sa nás predtým pýtali, čo prinesú peoplemetre, tak som povedal, že peoplemetre prinesú jednu zásadnú vec. Že programovanie televízie podľa denníčkov už nebude subjektívne, ale diváci budú svojou sledovanosťou programovať televíziu. Oni budú rozhodovať, čo v tej televízii má byť. Áno, povedal som, že telenovely nebudú, ale telenovely sleduje okolo 400- až 500-tisíc divákov, čo je obrovské číslo a my tento fakt nemôžeme podceniť. Tých 400- až 500-tisíc divákov po vypustení telenoviel prejde inde. A ja neviem, či sa vrátia a nechcem o tých koncesionárov prísť. Druhá vec je, že Jednotka síce vysiela vynikajúce filmy ako Kolja, ale nemôžeme za to, že to pozerali tri percentá ľudí. Vysielali sme Pravidlá muštárne či Svet podľa Prota, ale nemôžeme za to, že to pozeralo šesť percent ľudí. Aj na Jednotke sa vysielajú filmy, ktoré sú vážne a hodnotné, ale len so šesťpercentnou sledovanosťou. Ja nemôžem donútiť diváka, aby ich sledoval.

Ale hovoríte, že diváci si vyžiadali telenovely. Ak si to diváci vyžiadajú, zaradíte do programu STV aj BigBrother alebo erotické relácie?

Pre mňa má všetko, ako napríklad erotický program, svoje hranice. Erotický program je navyše proti môjmu vierovyznaniu a navyše by nikdy nedosiahol takú vysokú sledovanosť.

Ale za tou hranicou boli podľa vašich tvrdení aj telenovely...

Ale je to 500-tisíc ľudí. Telenovela podľa mňa nikomu neublíži a keď ich ľudia chcú a keď pri nej oddychujú a je ich také množstvo, tak s tým nemám problém.

Akým smerom sa ďalej bude uberať Jednotka?

Presne týmto istým. Pre televíziu nie je nič horšie, ako keď často mení svoju programovú štruktúru. My sme jasne zadefinovali obidva programy, snažíme sa stabilizovať programovú štruktúru a pracujeme s tzv. televíznym zvykom, čiže divák si v istých časoch nájde to, čo potrebuje. Jednotka sa bude vyvíjať tak, aby sa udržala na úrovni 20 percent celodenného podielu a minimálne 23 až 25 percent podielu v prime time.

Vášmu vedeniu sa vyčítajú zle postavené priority. Vzniká dojem, že s veľkou prevahou sa investuje do programov Jednotky určených pre väčšinového diváka a Dvojka je naďalej akokeby len "reprízovým" kanálom. Akú sumu investujete do nákupu a výroby programov pre Jednotku a koľko pre Dvojku?

Programový rozpočet Jednotky je 300 miliónov a Dvojky 150 resp. 200 miliónov korún aj so športovými právami. Dvojka však podľa mňa nie je reprízový kanál, pretože to by znamenalo, že sa programy Jednotky reprízovali na Dvojke. Dnes sa reprízujú niektoré programy z archívu, ale aj Dvojka má svoju jasnú tvár a je to kanál, na ktorý som hrdý. Potenciál takto vyskladaného kanálu je však približne 5 percent. Pýtam sa kritikov, pretože som na to zatiaľ nedostal odpoveď - tak ako vysiela Dvojka, tak má vyzerať aj Jednotka? Dvojka je pre mňa príklad čisto verejnoprávneho okruhu. Ak majú oba kanály vyzerať takto, tak príjmy z reklamy nebudú 460 miliónov, ale možno 50 miliónov.

Hovoríte, že ste na Dvojku hrdý, propagácia tohto kanálu je však v porovnaní s Jednotkou veľmi slabá. Prečo sa nedajú programy Dvojky propagovať aspoň na Jednotke?

Pretože sme programovo chceli postaviť oba okruhy tak, aby si žili vlastný život v rámci jednej televízie. Na Dvojku chceme viac upozorňovať cez médiá ako cez Jednotku. Na druhej strane novinári nemajú žiadny záujem o Dvojku a vôbec o nej nepíšu.

A ako by o nej mali písať?

Poviem príklad - keď urobíme k Jednotke tlačovú konferenciu, príde 30 novinárov, keď k Dvojke, prídu štyria a napíšu o nej také dva šteky, o Jednotke sú ale plné noviny. Zrejme aj novinári si myslia, že tou Dvojkou nepredajú svoj náklad. Tiež sú asi pod diktátom čítanosti a asi im viac vyhovuje písať o SuperStar ako o sérii 32 dokumentov na Dvojke.

Ale propagovať Dvojku by mala predovšetkým STV a nie novinári.

My sa propagujeme na Dvojke intenzívne. Potenciál päť percent je podľa mňa celkom slušný a myslím si, že mnohí diváci Jednotky si prepnú aj na Dvojku a postupne si zvykajú, že STV má dva okruhy. Všetci sa tvária, ako keby sme nadviazali na niečo fantasticky fungujúce a my sme to rozbili. Po trinástich rokoch marazmu sme nadväzovali na veľmi málo dobrého a všetko treba postaviť úplne odznova. Zatiaľ sme tu len dva roky a nikto nemôže od nás čakať, že to bude zrazu dokonalé. Pokiaľ ide o propagáciu Dvojky, vôbec nevylučujem, že po čase naše rozhodnutie prehodnotím a vrátime sa k myšlienke, že na ňu budeme upútavať aj na Jednotke.

Úlohou Jednotky podľa vašich vyjadrení pôvodne bolo, aby zarábala na Dvojku. Fakt je však ten, že viaceré programy ako Svadba snov či SuperKvíz boli a sú stratové. Platí to ešte, že prvý kanál bude zarábať na ten druhý?

Minimálne platí to, že príjmami z reklamy, ktoré boli v minulom roku 460 miliónov, vykrývame straty zo znižovania príjmov z koncesionárskych poplatkov kvôli mnohým neplatičom. Aj pri tých sumách sa program na Dvojke vykryť nedá, takže platí to len sčasti, Jednotka určite nezarába na celú Dvojku. Program ako Svadba snov je síce stratový pred a po programe, celkovo stratový však nie je. Program Svadba snov má sledovanosť, ktorá zvyšuje celodenný a celotýždňový podiel stanice a tým pádom zvyšuje aj cenu reklamy celej televízie. Program Svadba snov je preto pre nás prínosom, pretože nemáme momentálne náhradu, ktorá by nám prinášala sledovanosť okolo 14 percent.

Zmyslom prvého okruhu orientovaného na väčšinu podľa vás je, aby sa stala dôležitým informačným zdrojom pre širokú verejnosť. Niektorým spoločensky významným udalostiam ste sa venovali, iným nie. Prezentáciu prezidentských kandidátov ste presunuli na Dvojku, Rada STV aj médiá vás kritizovali kvôli prílišnej opatrnosti počas prezidentskej kampane. Plní si STV dostatočne svoju informačnú úlohu?

Čo sa týka tej opatrnosti, ja dodnes budem tvrdiť, že sme sa riadili zákonom.

Otázka je, či ste ho nedodržiavali príliš konzekventne, aj keď vám možno poskytoval väčšiu voľnosť.

Neposkytuje. Keby poskytoval, tak by som určite ten zákon využil tak, aby sme išli možno na hranu, ale aby sme ho dodržali.

Prečo ste napríklad nezaradili diskusie prezidentských kandidátov?

Lebo by boli tiež nudné, pozrite si zákon.

V Slovenskom rozhlase boli.

My sme ale zvolili inú formu.

No nik nenamietal, že SRo porušil zákon.

My sme každému dali na diskusiu a na prezentáciu čas, dokonca to bolo po dohode s tými ľuďmi, oni sa konfrontovať nemohli. A keď by sa mohli, tak pri každej konfrontácii s protivníkom, by si uberali z vlastného prideleného času, ktorý si samozrejme šetria. Zlý je v prvom rade zákon a my sme možno ukázali, že keď sa konzekventne dodržiava, jeho výsledkom je nuda.

Spravodajstvo je dlhodobo problémom STV. Po zavedení peoplemetrov sa ukázal tesný súboj medzi Správami STV a Novinami JOJ, ktoré majú nižšie pokrytie. V januári STV tento boj prehrala, Rada STV vás poverila, aby ste prijali opatrenia na zvýšenie sledovanosti správ. Čo s nimi?

Je to to isté, ako keď Česká televize prehráva boj s Primou. A je to úplne normálne. Správy STV sú z hľadiska sledovanosti na približne tej istej úrovni, alebo možno o 2 percentá nižšie ako Události ČT. Najdôležitejšie je, aby sa sprofesionalizovala práca redaktorov. Šéfredaktor Ivan Janda to povedal veľmi dobre - v tejto televízii sa trinásť rokov menili generácie redaktorov. My sme nezdedili špičkových redaktorov ani špičkovo zavedenú redakciu, ale redakciu, ktorá bola zdecimovaná tým, že nemala žiadnu kontinuitu. Dnes sme na začiatku vytvárania novej generácie televíznych novinárov, ktorí robia svoju prácu a určite aj s chybami. Ale odmietam tvrdiť, že keď prehrávame s TV JOJ, deje sa niečo katastrofálne. Dôležité je, aby sa profesionalizovala práca redaktorov. Tam možno vzniká problém v súvislosti s nepresnosťami a my sa ich snažíme naprávať.

Ale mali ste ambíciu mať najsledovanejšiu spravodajskú reláciu na Slovensku.

Áno, mal. Keď som vchádzal do televízie, mal som aj iné ambície. Niekedy sú teórie jedna vec, prax druhá. Dnes musím povedať, že niektoré ambície sa dajú napĺňať až po istom čase. Aj vytvorenie kvalitného spravodajstva potrebuje čas. Ide o to, aby to bolo kontinuálne. Je tu však rozdiel - my sme prvý manažment, ktorý je konfrontovaný s peoplemetrami a najmä s číslami stanice, ktorú som sám vytvoril, preto je to celkom zaujímavé. Okrem toho sa stalo už ako keby zvykom, že sa automaticky hovorí, že Správy STV sú zlé, ja si ale myslím, že sa zlepšili.

Spravodajstvo STV je na tom dosť zle po stránke technického vybavenia. Kedy plánujete investovať do tejto oblasti?

To je jedna z najväčších úloh. V júni tohto roka začne spravodajstvo pracovať na tzv. on-air systéme. Spravodajstvo sa z technologického hľadiska dostane na úroveň všetkých ostatných televízií.

V súvislosti s financovaním ste už spomenuli výpadok z koncesionárskych poplatkov. STV aj SRo spolu s ministerstvom kultúry vypracovali dva rôzne návrhy zákonov. Je efektívne, aby obe inštitúcie prichádzali s vlastnými zákonmi?

Nie, nie je to efektívne, ale rád by som sa opýtal Slovenského rozhlasu, prečo ho urobil s ministerstvom kultúry poza chrbát Slovenskej televízie.

Ministerstvo kultúry tvrdí, že s manažmentom STV je ťažká komunikácia.

K tomu môžem len povedať, že ministerstvo to urobilo už druhýkrát. Prvýkrát to urobilo v prípade zákona o STV, keď nám predložilo hotové paragrafové znenie zákona.

Nebolo by lepšie, rýchlejšie a pre obe inštitúcie výhodnejšie, ak by prišli so spoločným návrhom zákona?

Bolo. Viac k tomu nepoviem, práve preto, lebo si myslím, že by sme si mali ešte sadnúť za jeden stôl. Mám k tomu veľmi veľa výhrad, ale každý máme asi svoju predstavu o fungovaní médií. Nerozumiem len tomu, že niektorí politici, úradníci nedokážu oddeliť averziu voči mojej osobe alebo manažmentu od toho, čo STV potrebuje. Mám pocit, akoby nám cez niektoré návrhy na zmenu zákona o STV chceli sťažiť situáciu, a neuvedomujú si, že na to najviac doplatí STV a nie my. Táto inštitúcia prichádza o 453 miliónov, lebo je zlý zákon o koncesionárskych poplatkoch. Prichádza o ďalších koncesionárov nie kvôli programu, ale kvôli tomuto zákonu. Namiesto toho, aby sme sa zaoberali tým, ako sa má stabilizovať financovanie inštitúcie, a ako sa to má definovať, tak sa všetci oháňajú tým, aký tam má byť program. Nikto, z tých, čo hovoria, aký tam má byť program, nepovie, odkiaľ mám naň zobrať peniaze. Keď niekto z politikov nájde odvahu a povie, že televízia má byť financovaná zo štátneho rozpočtu a nemá mať reklamu, alebo že jeden kanál sa má sprivatizovať a jeden nechať bez reklamy, alebo nech nemá reklamu, ale zvýšme poplatok na 250 korún, lebo v takom prípade potrebuje na svoj rozpočet tri miliardy ročne, tak ja s týmto nemám žiadny problém. Len nech to politici jasne definujú a pomenujú, pretože to je ich úloha.

Budete kandidovať po skončení vášho funkčného obdobia ešte raz na funkciu riaditeľa?

Určite nie.

Autor: TOMÁŠ CZWITKOWICS